Starnutie imunitného systému patrí medzi hlavné dôvody, prečo sú starší ľudia náchylnejší na infekcie, rakovinu aj slabšiu odpoveď na očkovanie. Vedci z Broad Institute pri MIT a Harvarde teraz predstavili experimentálny prístup, ktorý by tento proces mohol aspoň čiastočne zvrátiť, píše ScienceAlert. Ich výskum sa zameral na týmus, nenápadný orgán uložený pred srdcom, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri dozrievaní T lymfocytov.

Pečeň použili ako biologickú továreň

T bunky fungujú ako špecializovaní strážcovia imunitného systému. Dokážu rozpoznať infikované alebo nádorové bunky a cielene ich zničiť. Problémom je, že týmus po puberte postupne zaniká a jeho schopnosť produkovať nové T bunky výrazne klesá. U starších ľudí je preto repertoár T buniek chudobnejší a menej flexibilný, čo oslabuje obranyschopnosť organizmu.

Výskumný tím porovnal imunitný systém mladých a starých myší a identifikoval tri signálne molekuly, ktorých hladiny s vekom prudko klesajú. Ide o proteíny DLL1, FLT3-L a interleukín 7. Tieto faktory sú nevyhnutné na to, aby sa nezrelé imunitné bunky premenili na funkčné T lymfocyty a aby si tieto bunky udržali dlhodobú životaschopnosť. Bez nich sa celý proces vývoja T buniek spomaľuje alebo úplne zlyháva.

Namiesto snahy o obnovu samotného týmusu sa vedci rozhodli pre netradičné riešenie. Využili pečeň ako biologickú továreň na výrobu chýbajúcich signálov. Do pečeňového tkaniva starších myší opakovane aplikovali balík mRNA, teda molekúl, ktoré nesú návod na výrobu konkrétnych proteínov. Pečeň aj vo vyššom veku dokáže produkovať veľké množstvo bielkovín a zároveň je prirodzene prepojená s krvným obehom, čo z nej robí ideálny cieľ pre podobný zásah.

Po štyroch týždňoch liečby sa u starších myší výrazne zvýšil počet T buniek aj ich rozmanitosť. Ich imunitný systém reagoval silnejšie na očkovanie a zvieratá si dokázali lepšie poradiť s nádorovými bunkami. Tieto výsledky naznačujú, že imunitná odpoveď sa v mnohých ohľadoch priblížila stavu typickému pre mladšie jedince.

Zatiaľ len na zvieratách

Zaujímavým aspektom je, že zvýšená produkcia T buniek bola len dočasná. To je z hľadiska bezpečnosti zásadné, pretože chronická nadmerná stimulácia imunity môže viesť k zápalom alebo autoimunitným ochoreniam, pri ktorých imunitný systém napáda vlastné tkanivá. Dočasný efekt naznačuje, že organizmus nie je nútený do trvalého neprirodzeného režimu.

Autori výskumu opisujú tento prístup ako syntetické napodobnenie funkcie týmusu. Namiesto obnovy samotného orgánu sa telo cielene prinúti produkovať signály, ktoré by týmus za normálnych okolností uvoľňoval. Podobné stratégie zapadajú do širšieho trendu modernej biomedicíny, kde sa čoraz častejšie pracuje s mRNA technológiami známymi aj z vakcín proti covidu. Výhodou je presné cielenie a možnosť regulovať trvanie účinku.

Pixabay

Treba však zdôrazniť, že ide zatiaľ o experimenty na zvieratách. Imunitný systém myší je síce v mnohom podobný ľudskému, no rozdiely sú stále významné. Vedci preto plánujú testy na ďalších živočíšnych modeloch a skúmanie iných signálnych molekúl a typov imunitných buniek. Až potom bude možné uvažovať o klinických skúškach u ľudí.

V minulosti sa objavili pokusy o omladenie imunitného systému podávaním rastových faktorov alebo cytokínov priamo do krvi, často však sprevádzané vážnymi vedľajšími účinkami. Pečeňovo orientovaný prístup by mohol ponúknuť jemnejšiu a kontrolovateľnejšiu alternatívu. Ak sa potvrdí aj u ľudí, mohol by v budúcnosti pomôcť predĺžiť obdobie života prežitého v dobrom zdraví, s funkčnou imunitou schopnou brániť telo pred chorobami aj v pokročilom veku.

Čítajte viac z kategórie: Novinky