Radiácia ju nezabila, využíva to ako palivo. Černobyľ ukrýva záhadu, ktorej vedci nerozumejú

Černobyľ je pre väčšinu ľudí synonymom smrti a neobývateľného územia. Napriek tomu sa v tejto extrémnej zóne nachádzajú organizmy, ktoré nielen prežívajú, ale sa zrejme dokážu prispôsobiť aj vysokej radiácii.

Ako upozorňuje portál Science Alert, vedci už roky skúmajú zvláštnu čiernu hubu, ktorá môže využívať ionizujúce žiarenie spôsobom podobným fotosyntéze. Tento jav, označovaný ako radiosyntéza, by mohol zásadne zmeniť naše chápanie života v extrémnych podmienkach.

Reč je o druhu Cladosporium sphaerospermum, ktorý bol objavený v černobyľskej vylúčenej zóne už koncom 90. rokov. Vedci vtedy identifikovali desiatky druhov húb, no práve tento druh zaujal najviac.

Zvláštnosťou týchto organizmov je ich tmavé sfarbenie. Obsahujú vysoké množstvo melanínu, pigmentu, ktorý u ľudí zohráva dôležitú úlohu pri ochrane pred UV žiarením. V prípade tejto huby však môže mať ešte oveľa zaujímavejšiu funkciu.

Niektoré experimenty naznačujú, že huba dokáže nielen odolávať radiácii, ale dokonca pri jej prítomnosti rastie rýchlejšie. To viedlo vedcov k hypotéze, že by mohla ionizujúce žiarenie využívať ako zdroj energie. Stále však tomu celkom nerozumejú.

Tento proces bol označený ako radiosyntéza. Podobne ako rastliny využívajú svetlo na fotosyntézu, huba by mohla „zbierať“ energiu z radiácie a premieňať ju na biologicky využiteľnú formu.

Kľúčovú úlohu by v tomto procese zohrával melanín. Výskumy naznačujú, že pri vystavení radiácii mení svoje vlastnosti, čo by mohlo umožniť prenos energie v bunkách.

TASR/AP

Stále však ide o vedeckú záhadu

Napriek fascinujúcim výsledkom však vedci upozorňujú, že radiosyntéza zatiaľ nebola jednoznačne potvrdená. Chýbajú dôkazy o tom, že by huba dokázala radiáciu priamo premieňať na energiu spôsobom porovnateľným s fotosyntézou.

Výskumníci napríklad zatiaľ nedokázali potvrdiť, že by tento proces viedol k tvorbe energeticky bohatších zlúčenín alebo k viazaniu uhlíka. Inými slovami, mechanizmus stále nie je úplne pochopený.

Zaujímavé výsledky priniesli aj experimenty mimo Zeme. Vedci testovali túto hubu na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice, kde bola vystavená kozmickému žiareniu.

Senzory umiestnené pod vzorkami ukázali, že huba dokáže časť radiácie absorbovať. To naznačuje, že by mohla fungovať ako prirodzený ochranný štít proti žiareniu.

Pixabay

Práve táto vlastnosť vyvolala záujem o možné využitie v budúcich vesmírnych misiách, napríklad pri ochrane astronautov počas dlhodobých letov na Mars.

Cladosporium sphaerospermum nie je jediný organizmus, ktorý vykazuje zvýšenú odolnosť voči radiácii. Vedci identifikovali aj ďalšie druhy húb, ktoré dokážu prežiť v extrémnych podmienkach.

Zaujímavé však je, že nie všetky reagujú rovnako. Niektoré síce produkujú viac melanínu, no nerastú rýchlejšie. Iné zase vykazujú odlišné adaptačné mechanizmy. To naznačuje, že ide o komplexný biologický jav, ktorý môže mať viacero vysvetlení.

Objav tejto huby je ďalším dôkazom, že život dokáže prežiť aj v prostrediach, ktoré by sme považovali za úplne nehostinné. Černobyľ, ktorý je pre človeka extrémne nebezpečný, sa tak stal akýmsi prirodzeným laboratóriom evolúcie.

Vedci preto čoraz častejšie skúmajú tieto organizmy aj z pohľadu astrobiológie, teda hľadania života mimo Zeme. Ak totiž dokáže život fungovať v tak extrémnych podmienkach na našej planéte, je možné, že podobné mechanizmy existujú aj inde vo vesmíre.

Aj keď presný mechanizmus fungovania tejto huby zatiaľ nepoznáme, jedno je isté. Ide o jeden z najzaujímavejších príkladov toho, ako sa život dokáže prispôsobiť aj tým najextrémnejším podmienkam.

Čítajte viac z kategórie: Novinky