Európa a súkromné spoločnosti v európskych krajinách postupne preberajú iniciatívu vo vývoji technológie hyperloop, ktorá má obrovský potenciál pre budúcnosť rýchlej dopravy a do značnej miery môže nahradiť napríklad lietadlá. Firmám zo Spojených štátov sa doteraz nepodarilo pretaviť tieto technológie do reality, pokúsi sa o to Európa, informuje Innovation Origins.

Povstanie starého kontinentu

Európa je azda najpokročilejším kontinentom z hľadiska digitalizácie a využívania moderných technológií väčšinou populácie, v niektorých ohľadoch však naďalej zaostáva napríklad za Spojenými štátmi, ktoré sú kvôli svojmu menej sociálnemu prístupu oveľa efektívnejšie vo vývoji a implementácii technológií novými startupmi. Európa sa však nevzdáva.

Jednou z popredných spoločností pracujúcich na technológie hyperloop v Európe je Hardt Hyperloop, ktorá už má niekoľko testovacích stredísk v Holandsku. K nej sa pridáva aj spoločnosť Zeleros Hyperloop, pričom oboje zaznamenali v minulosti značné úspechy v súťažiach, ktoré organizovala Muskova spoločnosť SpaceX s cieľom posunúť túto technológiu vpred.

Hardt Hyperloop

Trojicu tvoria tieto firmy so spoločnosťou Nevomo a všetky tri dostávajú aj podporu Európskej únie, ktorá hľadá inovatívne riešenia dopravy. Najrýchlejšie totiž ostávajú lietadlá, ktoré však produkujú veľké množstvo emisií. Rýchlosťou ich môže dohnať práve hyperloop, ktorý je však oveľa čistejší a navyše o niečo jednoduchší na používanie, podobne ako vlaky.

Nebude to lacné

Ak sa technológie hyperloop dostanú do podoby, v ktorej je možné ich vo veľkom aplikovať v reálnom svete, výstavba takejto infraštruktúry nebude ani zďaleka lacná. Hardt Hyperloop však argumentuje tým, že sa požiadavky na dopravu do roku 2050 zdvojnásobia a aby bolo možné poskytnúť dostatočnú infraštruktúru pomocou klasických foriem dopravy, bude do stáť neuveriteľných 50 biliónov eur.

Hardt Hyperloop

Hyperloop je však efektívnejší hneď v niekoľkých ohľadoch a to nielen čo sa týka rýchlosti, ale napríklad aj energetickej efektivity. V porovnaní s požiadavkami cestnej či leteckej dopravy má potrebovať len asi 10 % energie a až o 50 % menej energie, ako tradičná železničná doprava. Zároveň poskytuje oveľa tichšiu alternatívu, ktorá nebude ľudí vyrušovať tak, ako lietadlá, diaľnice či železnice.

Prvá komerčná trasa má byť otvorená už okolo roku 2030 a v prípade jej úspechu je možné očakávať, že implementácia tejto formy dopravy intenzívne narastie. Hardt Hyperloop si nedávno vyslúžil aj dotáciu vo výške 12 miliónov eur, ktoré pomôžu v budúcom roku vykonať dôležité testy, píše Tech.eu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky