Len na základe drobného zrnka hviezdneho prachu, ktorý bol nájdený v meteorite na Antarktíde, sa vedcom podarilo identifikovať úplne nový typ supernovy. Ako totiž upozorňuje portál Science Alert, tento meteorit obsahoval takzvaný olivín, ktorého nezvyčajné zloženie mohlo byť stvorené len v útrobách zomierajúcej hviezdy a nepodobá sa na nič z našej vlastnej slnečnej sústavy.

Trojnásobné prekonanie rekordu

V prachu nájdenom v spomínanom meteorite namerali vedci extrémny pomer izotopu magnézia a to na úrovni až 3 025. Doterajší rekord bol pritom „len“ 1 200 a podľa expertov je jediným možným vysvetlením pôvod z novoobjaveného typu supernovy hviezdy, ktorá spaľuje vodík, vysvetľujú v novej štúdii. Meteorit nesie názov Allan Hills 77307 a bol nájdený ešte v 70-tych rokoch minulého storočia.

Meteorit je klasifikovaný ako uhlíkový chondrit a podľa dostupných informácií obsahuje materiál z výbuchu gigantickej hviezdy a zdržiaval sa vo vesmíre, kým nedošlo k formácii nášho hviezdneho systému. Tam sa následne naviazal na ďalšie kusy materiálu a vo forme asteroidu putoval obežnými dráhami, až kým nenarazil do našej planéty.

I. Heywood/SARAO

Spomínaný typ supernovy bol objavený len nedávno a táto vzácna vzorka materiálu má ohromný potenciál viac priblížiť procesy, ktoré pri takomto masívnom výbuchu prebiehajú. Vedci chcú na základe získaných informácií a dát skúmať spôsob, akým takéto vodíkové hviezdy vznikajú – najprv ich však čakajú podrobné analýzy materiálu a následne vyhotovovanie rôznych počítačových modelov.

Pomáhajú skúmať minulosť

Meteority či asteroidy pomáhajú vedcom dlhodobo skúmať nielen minulosť vesmíru, ale tiež prítomnosť a predpovedať jeho budúcnosť. Skrývajú totiž informácie o tom, ako sa vyvíjajú konkrétne kozmické telesá či o tom, akými obežnými dráhami sa v minulosti pohybovali, či dochádzalo k zrážkam a podobne.

Aj kvôli tomu sa vedci snažia získavať z nich čo najviac vzoriek, pričom ultimátnym cieľom je odoberanie vzoriek priamo z asteroidov nachádzajúcich sa vo vesmíre. To sa nedávno podarilo aj vďaka sonde OSIRIS-REx, ktorá odobrala vzorku z asteroidu Bennu.