Deje sa to len raz za život. Slávna hviezda je na pokraji výbuchu, uvidíme ju voľným okom (+vyjadrenia vedcov)
Systém T Coronae Borealis, prezývaný aj „Planúca hviezda“ je jedným zo vzácnych astronomických javov, ktoré sa objavia len raz za generáciu. Tento fascinujúci binárny systém, pozostávajúci z červeného obra a bieleho trpaslíka, je známy svojimi pravidelnými výbuchmi, ktoré nastávajú približne každých 80 rokov. Napriek očakávaniam, že výbuch nastane ešte pred septembrom 2024, si hviezda dáva načas.
Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní
Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okneNa vysvetlenie tohto fascinujúceho fenoménu sme získali exkluzívne stanoviská od uznávaných astronómov, Petra Horáleka a Jána Svoreňa, ktorí priblížili, prečo T Coronae Borealis mešká so svojou explóziou, čo od nej môžeme očakávať a aký význam má tento jav pre pochopenie vesmíru.
Prečo výbuch stále neprichádza?
Historické záznamy dokumentujú novy T Coronae Borealis v rokoch 1787, 1866 a 1946. Vedci dokonca objavili zmienky o možnom výbuchu už v roku 1217 v stredovekých rukopisoch. Na základe predchádzajúcich cyklov výbuchov astronómovia po celom svete očakávali ďalší výbuch ešte pred septembrom 2024. No vesmír má svoje vlastné hodiny a výbuch stále neprichádza.
Ako však exkluzívne pre portál FonTech.sk objasnil Ján Svoreň z Oddelenia medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu SAV, v.v.i. „tieto predpovede neboli dobre odôvodnené. Predpoveď v takomto prípade možno urobiť na základe štatistiky predchádzajúcich výbuchov. S určitosťou vieme o výbuchoch v rokoch 1866 a 1946 a sú náznaky, že k výbuchom došlo aj v rokoch 1787 a 1217. Nemáme teda dosť dát na realistickú predpoveď. A aj tak by išlo len o odhad, nie presný údaj. Závisí to na fyzikálnom procese, kedy sa nazhromaždí dostatočné množstvo hmoty, aby došlo k výbuchu.“

Astrograf Petr Horálek dopĺňa, že predpovede v tomto prípade nie sú nikdy presné, pretože „proces nakumulovania hmoty, ktorý vedie k výbuchu novy, nie je ľahko predpovedateľný. Astronómovia vychádzali z tzv. jasovej krivky vývoja T Coronae Borealis, ktorá naznačovala ďalšiu nestabilitu, no kedy táto nestabilita dosiahne maximum a prinesie očakávaný výbuch, sa nedá určiť presne. Navyše je v systéme T Coronae Borealis veľa otázok týkajúcich sa prenosu hmoty, ktoré sa nedajú jasne zodpovedať, lebo systém je ďaleko od nás.“
Ako si si už zrejme stihol domyslieť, ak by T Coronae Borealis explodovala už zajtra, bol by to obrovský zážitok pre verejnosť a pre astronómov jedinečná príležitosť na výskum. Na nočnej oblohe by sa objavila jasná hviezda, viditeľná voľným okom, ktorá by patrila medzi tie najjasnejšie na oblohe.
Ako uvádza Horálek: „ak by k tomu došlo „zajtra“, v skutočnosti k tomu došlo už pred cca 2600 rokmi, lebo systém T Coronae Borealis je od nás vzdialený cca 2600 svetelných rokov. Pre ľudí by to znamenalo možnosť na oblohe uvidieť na niekoľko dní „novú“ hviezdu. Pre vedcov by to bola úžasná udalosť, lebo by mohli okamžite začať merať spektrum aj vývoj jasnosti a práve zo spektra by boli schopní lepšie určiť chemické i geometrické vlastnosti tejto zaujímavej dvojhviezdy a aplikovať výsledky na pozorovanie podobných hviezdnych systémov na oblohe. Keďže vedci majú v súčasnosti naozaj skvelé prístroje v porovnaní s podobnými udalosťami v minulosti, výsledky pozorovaní by mohli byť prevratné. Z vedeckého hľadiska ide teda o veľmi očakávanú udalosť.“

Ako ďalej dodáva Svoreň: „k 7 hviezdam oblúka súhvezdia Severná koruna by pribudla ôsma najjasnejšia. Pravdepodobne pôjde o najvýznamnejšiu udalosť vo výskume nov a supernov od roku 1987, keď bola na južnej oblohe viditeľná supernova SN 1987A vo Veľkom Magellanovom oblaku. Výbuch by poskytol cenné dáta pre skúmanie dynamiky a vývoja dvojhviezdnych sústav, štúdium chemického zloženia hviezdneho materiálu. Na Zemi by nám žiadne nebezpečenstvo nehrozilo, bola by to však výborná príležitosť na štúdium kozmickej hmoty v extrémnom stave.“
Prečo je tento jav pre astronómiu kľúčový?
Explózie nov a supernov sú pre astronómiu zásadné, pretože obohacujú medzihviezdny priestor o ťažšie prvky, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní galaxií a planetárnych sústav. Naša Slnečná sústava je toho dôkazom.
„Tieto kataklyzmatické javy, najmä supernovy, majú za následok vznik ťažších prvkov, ktoré obohacujú medzihviezdnu mriežku v galaxiách a dávajú bohatšie zloženie novým generáciám hviezd. Výsledkom je aj chemicky bohatšie prostredie pre vznik a vývoj planetárnych systémov. Aj naša sústava vznikla v dôsledku veľmi dávnej supernovy, ktorá kedysi (asi pred 4,6 miliardy rokov) obohatila našu slnečnú sústavu o dôležité ťažšie prvky, z ktorých sme nakoniec vytvorení aj my, ľudia,“ uvádza Horálek
T Coronae Borealis nás učí o vývoji hviezd, galaxií a o našom mieste vo vesmíre. Aj keď jej výbuch stále neprichádza, astronómovia pozorne sledujú každý náznak aktivity a čakajú na okamih, keď táto tzv. „zombie hviezda“ opäť vzplanie.

Prečo sa T Coronae Borealis nazýva „zombie hviezdou“?
T Coronae Borealis je často označovaná ako „zombie hviezda“, čo vyvoláva predstavu o mŕtvej hviezde, ktorá sa dokáže náhle oživiť. Toto označenie má svoje opodstatnenie, no zároveň je potrebné si uvedomiť, že hviezda nie je celkom „mŕtva“. Ako totiž vysvetľuje Svoreň toto označenie „nie je celkom presné, keďže zombík je mŕtvy a ožíva len vďaka nejakým „čarom“. T Coronae Borealis je hviezda, ktorá nie je mŕtva, je v aktívnom stave, teda prebiehajú v nej termonukleárne reakcie. Druhá časť definície „zombie“ však platí, keďže táto hviezda by mohla náhle po výbuchu „ožiť“ a žiariť mnohonásobne jasnejšie.
Ako už bolo uvedené, T Coronae Borealis sa nachádza v súhvezdí Corona Borealis alebo Severná koruna, čo je malý polkruhový oblúk v blízkosti súhvezdí Pastier a Herkules. T Coronae Borealis sa skladá z dvoch veľmi odlišných hviezd, červeného obra a bieleho trpaslíka. Biely trpaslík, ktorý je extrémne hustým jadrom vyhasnutej hviezdy, kradne materiál zo svojho spoločníka – červeného obra. Tento materiál sa hromadí na povrchu trpaslíka, kým nedosiahne bod, keď dôjde k mohutnej termonukleárnej explózii nazývanej nova.
Hoci sa pojmy nova a supernova často zamieňajú, ide o dva rozdielne udalosti. Ako ďalej vysvetľuje Svoreň, nova a supernova „sú 2 celkom odlišné procesy. Kým supernova je výbuch, ktorý ukončí existenciu hviezdy a materiál je vyvrhnutý do okolitého priestoru, výbuchy na nove sú len epizódou v evolúcii hviezdy. Výbuchy na nove vznikajú v povrchových vrstvách hviezdy a opakujú sa buď kvázipravidelne alebo v celkom náhodných časových intervaloch. V súčasnosti poznáme v našej Galaxii okolo 400 nov, no len 10 z nich je rekurentných, u ktorých bolo zjasnenie pozorované viackrát. Pre túto výnimočnosť je štúdium výbuchu T Coronae Borealis tak očakávané.“
T Coronae Borealis so svojím jedinečným cyklom a nlastnosťami, nám poskytuje vzácnu príležitosť na štúdium kozmických procesov v extrémnych podmienkach. Až tento výbuch nastane, budeme svedkami úžasného vedeckého pokroku, ktorý obohatí naše vedomosti o vesmíre a našom mieste v ňom. Zatiaľ však ostáva len trpezlivo čakať na okamih, keď sa „zombie hviezda“ opäť prebudí a osvieti nočnú oblohu.
Čítajte viac z kategórie: Novinky
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú

Záhadné svetlá nad Iránom oživili 50-ročnú UFO legendu. Ich pôvod zatiaľ nikto nevysvetlil (VIDEO)

Vedci konečne vyriešili záhadu 364-dňového kalendára. Staroveká sekta sa kuriózne pomýlila

USA chcú poslať do vesmíru vojenskú technológiu. Na štart jej má stačiť iba 12 hodín

Slnko dokáže vygenerovať desivú supererupciu. Zmenila by život na Zemi

Vedci vyriešili záhadu najbizarnejšieho signálu, ktorý zachytili. Pomohol Einstein, teraz čelia novej dileme
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Dlh 2,6 milióna eur a koniec po 20 rokoch. Fabrika, ktorá zamestnávala desiatky ľudí, odchádza zo Slovenska

Slovensko spoznalo mestá s najlepším finančným zdravím. Krajské centrá sú na tom naozaj zle

Slováci predstavili najväčšiu zmenu v e-bikoch za posledné roky. Po 35 rokoch sa dostali až do Južnej Dakoty

Kauza s Boltmi a Ubermi na bratislavskom letisku pokračuje: Do sporu vstupuje taxikárska asociácia

Dôkazy nepustia: Dnešní dvadsiatnici čelia najťažšiemu štartu za posledných 50 rokov
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- Čínsky nástupca Concordu čaká prvý nadzvukový test. Čas 1100 km letu chce skrátiť až 4-násobne
- Veľmoc chystá jadrový prevrat. Po Európe rozmiestni 10 reaktorov takmer s výkonom Mochoviec
- Netflix pridal na Slovensko skvelé filmy. Kazí to len jedna vec
- 13 rokov sme čakali na túto správu. Filmová legenda dostane pokračovanie, vráti sa aj Brad Pitt
- Na ČSFD má 87 % a práve dostal pokračovanie. Seriálový klenot dorazil na Slovensko
-
- 13 rokov sme čakali na túto správu. Filmová legenda dostane pokračovanie, vráti sa aj Brad Pitt
- Veľmoc chystá jadrový prevrat. Po Európe rozmiestni 10 reaktorov takmer s výkonom Mochoviec
- Má 4 400 koní a 7 MWh batériu: Tento elektrický obor nepotrebuje nabíjačku
- Čínsky nástupca Concordu čaká prvý nadzvukový test. Čas 1100 km letu chce skrátiť až 4-násobne
- Netflix pridal na Slovensko skvelé filmy. Kazí to len jedna vec
-
- Po 10 rokoch sa vrátili a trafili ropu. OMV potvrdilo nález nového ložiska s obrovskými zásobami
- 13 rokov sme čakali na túto správu. Filmová legenda dostane pokračovanie, vráti sa aj Brad Pitt
- Nový akčný film valcuje internet. Porazil Star Wars aj veľký hit Netflixu
- Veľmoc chystá jadrový prevrat. Po Európe rozmiestni 10 reaktorov takmer s výkonom Mochoviec
- Na Netflix práve dorazil jeden z najväčších akčných filmov 2025. Má však jeden háčik
Volkswagen prepustí až 100-tisíc ľudí. Z Nemecka napriek tomu zazneli prekvapivé slová
Európa čakala veľký solárny prepad. Zatmenie ukázalo, prečo veľké číslo pre Slovensko neplatilo
Výrobcom počítačov a mobilov končí obľúbený trik. EÚ prísne skoncuje s falošnou ekológiou
Má stáť zelená energia 120 eur za MWh? ÚRSO označil zelenú energiu za drahý omyl, pravda je iná
Európa chcela odstrihnúť Putina, deje sa však opak. Dovoz ruského LNG prudko vzrástol
USA chystajú vesmírny štít za 160 miliárd eur. Prvý ostrý zásah príde v roku 2029
Mochovce dosiahli kľúčový míľnik. Štvrtý blok už rozbehol jadrovú reakciu
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Dlh 2,6 milióna eur a koniec po 20 rokoch. Fabrika, ktorá zamestnávala desiatky ľudí, odchádza zo Slovenska

Slovensko spoznalo mestá s najlepším finančným zdravím. Krajské centrá sú na tom naozaj zle

Slováci predstavili najväčšiu zmenu v e-bikoch za posledné roky. Po 35 rokoch sa dostali až do Južnej Dakoty

Kauza s Boltmi a Ubermi na bratislavskom letisku pokračuje: Do sporu vstupuje taxikárska asociácia

