Ľudstvu sa pomaly začínajú míňať možnosti zastavenia klimatickým zmien a s nimi mizne aj šanca na záchranu planéty Zem tak, ako ju dnes poznáme. Vedci sa preto čoraz viac prikláňajú ku geoinžinierstvu, informuje Futurism.

Núdzové riešenie

Geoinžinierstvo nie je novým nápadom. Zahŕňa množstvo rôznych riešení – od pomerne nenáročných a jednoduchých, až po projekty planetárnych rozmerov, ktorých cieľom je priamo ovplyvniť klímu na Zemi.  Čoraz väčšmi sa v poslednej dobe diskutuje o tom, že je nutné zatieniť Slnko.

Ľudstvu sa totiž nedarí zásadnejšie redukovať emisie skleníkových plynov a dopláca na to nielen samotná civilizácia, ale tiež rôzne prirodzené ekosystémy, od pralesov až po oceány. Zatienenie Slnka môže pomôcť s jedným z hlavných problémov, ktorý klimatické zmeny prinášajú a tým je regulácia teploty na planéte a zamedzenie drastickému otepleniu.

MIT/Senseable

Ako píše The New Yorker, ani vedci študujúci geoinžinierstvo čosi také neodporúčajú, avšak sa zdá, že sa jedná o čoraz pravdepodobnejšie riešenie. Existuje pritom hneď niekoľko možností a aj keď sa najčastejšie skloňuje vypúšťanie častíc do atmosféry pre napodobnenie vulkanického zatmenia Slnka prachom a popolom, pomôcť nám môžu aj inovatívnejšie vesmírne riešenia.

Je už za rohom?

Experti predpokladajú, že prvého aktívneho a cieleného geoinžinierstva s cieľom zmierniť slnečné žiarenie sa dočkáme o približne tridsať rokov a existuje hneď niekoľko kampaní, ktoré sa o to snažia. Touto problematikou sa zaoberá dokonca aj samotné OSN.

Ľudstvo sa momentálne snaží nahradiť fosílne palivá obnoviteľnými zdrojmi a implementuje aj ďalšie ekologické riešenia, avšak nie dostatočne rýchlo.

Pixabay

The New Yorker dodáva, že takmer všetci odborníci zaoberajúci sa geoinžinierstvom sa zhodujú na tom, že sa jedná o otrasné riešenie, ktorému by sa malo ľudstvo vyhnúť obrovskou okľukou. Janos Pasztor, maďarský diplomat stojaci na čele iniciatívy Carnegie dodáva, že ľudia by mali byť podozrievaví – aplikácia geoinžinierstva by totiž znamenala zlyhanie v plnení klimatických cieľov.

Vedci sa zhodujú na tom, že správnym riešením je rýchlejší prechod na obnoviteľné zdroje. Takéto riešenie pritom môže, z dlhodobého hľadiska, ušetriť množstvo financií – na druhej strane geoinžinierstvo je drahé, riskantné a z dlhodobého hľadiska nič nerieši, len odďaľuje katastrofu.