Podľa najnovších výskumov zverejnených v žurnále Nature Climate Change, je možné, že ak sa nám zásadným spôsobom nepodarí obmedziť emisie skleníkových plynov, v roku 2100 bude vyhynutím ohrozených až 90 % všetkých morských živočíchov. Na tému upozornila Česká televízia na svojom webe.

Ako píše portál CBSNews, štúdia v podstate vykresľuje šokujúci obraz o osude morského života, ak budeme pokračovať vo vypúšťaní skleníkových plynov rovnakým tempom ako doteraz.

Musíme konať

Inými slovami, ak značne nezmeníme našu činnosť za 78 rokov môže z oceánov a morí zmiznúť takmer každý známy morský druh.

Štúdia je založená na pozorovaní toho, ako sa s rôznymi emisnými scenármi dokáže vyrovnať až 25 000 rozličných druhov od tých najmenších baktérií a rastlín až po tie najväčšie ryby a živé morské organizmy.

Ako ďalej uvádza portál Phys, emisie skleníkových plynov ovplyvňujú svetovú klímu dvoma spôsobmi.

Jednak zvyšujú teplotu atmosféry a tým v konečnom dôsledku aj teplotu zemského povrchu a vodných plôch, ktoré zadržiavajú teplo, druhak tiež v prípade emisií oxidu uhličitého spôsobujú okysľovanie vody.

Podľa nedávnych správ WMO je dokonca úroveň okysľovania vody v oceánoch v dôsledku absorbcie CO2 z atmosféry v súčasnosti najvyššia za posledných minimálne 26 000 rokov. Na rekordných úrovniach je aj zvyšovanie hladiny svetových oceánov a morí.

Okysľovanie oceánov je priamo spojené s vymieraním koralov a stratou koralových útesov. Väčšina ľudí si to zrejme ani neuvedomuje, ale oceány absorbovali viac ako 90 % tepla vytvoreného za posledných 50 rokov, čo aspoň na istý čas zachránilo ľudstvo pred klimatickou katastrofou.

Hrozí vyhynutie 90 % morských živočíchov

Situácia pritom môže byť ešte omnoho katastrofickejšia. V štúdii vedci zistili, že ak dôjde k tomu najhoršiemu scenáru, v ktorom emisie povedú k zvýšeniu globálnej teploty atmosféry o 3 až 5 °C, z oceánov zmizne až 90 % všetkého života.

Taktiež sa ukázalo, že ohrozenie sa týka všetkých kútov sveta, pričom pri neustálom vypúšťaní veľkého množstva emisií by na 9 % plochy oceánov zmizlo najmenej 50 % tamojších živočíchov a na 1 % plochy oceánov by dokonca vyhynuli prakticky všetky druhy (95 %). Uvedené sa týka predovšetkým miest s najväčšou rozmanitosťou života, ako je Perzský a Thajský záliv, či Karibik.

Zistili tiež, že, ak dokážeme emisie znížiť na rozsah uvedený v Parížskej klimatickej dohode, čo by viedlo k udržaniu nárastu globálnej teploty pod 2 °C, by sa riziko masového vyhynutia znížilo približne o 98 %.

Štúdia taktiež ukázala, že vrcholoví predátori sú ohrození viac, ako menšie druhy rýb žijúce v rovnakých oblastiach. To sa dotýka najmä rýb, ktoré človek loví pre svoju potrebu.

Klimatické dohody sa nemusí podariť naplniť

Podľa niektorých odborníkov je však takmer nemožné dosiahnuť stanovené ciele. Ako v rozhovore pre portál FonTech.sk nedávno objasnil klimatológ Pavol Nejedlík z Ústavu vied o Zemi SAV, na to aby sme obmedzili globálne otepľovanie pod 1,5 až 2 °C, museli by sme dodržiavať stanovené dohody.

„Tie sú však vágne a rešpektujú záujmy najväčších producentov skleníkových plynov. Čo je ale dôležité, tieto dohody sa, žiaľ, nedodržiavajú. Keby sa dodržiavali, tak nemôže dochádzať k stále väčšej produkcii skleníkových plynov.“

Ak sa pýtaš, prečo musíme udržať oteplovanie práve pod túto hodnotu, tak jednoducho preto, lebo nám to umožnuje udržať „jednotlivé parametre v rámci hydrosféry, ale aj atmosféry v takých dimenziách, ktoré nám ešte umožňujú pokračovať v aktuálne nastavených procesoch a činnostiach.“

Možnosť na záchranu

Jednou z možností, ako zachrániť planétu pred otepľovaním je tzv. geoinžinierstvo, kedy ako civilizácia vlastnoručne upravíme chemické zloženie atmosféry, aby sme Zem schladili a odvrátili tak najhorší možný scenár. Nie je to však také jednoduché, ako by sa mohlo zdať.

Geoinžinierstvo má mnoho podôb, počínajúc umelo vytvorenými oblakmi a nekončiac megalomanskými vesmírnymi plachtami, ktoré majú blokovať slnečné žiarenie podľa toho, ako zrovna potrebujeme. Tým realistickejším prevedeniam sme sa venovali v samostatnom článku.