V tomto texte boli použité materiály TASR.

Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová pri svojom vystúpení na high-level samite BratislavAI Forum jasne pomenovala, že Európa stojí pred historickou križovatkou. Upozornila, že kontinent si už nemôže dovoliť premeškať ďalšiu technologickú vlnu a najmä nie v momente, keď sa umelá inteligencia stáva kľúčovým motorom produktivity. Podľa nej má AI potenciál prerásť do generálnej technológie, ktorá dokáže zrýchliť rast ešte výraznejšie, než to dokázali kedysi elektrifikácia či nástup osobných počítačov.

Lagardová otvorene pomenovala problémy, ktoré Európe bránia napredovať rýchlosťou, akú si vyžaduje technologická realita. Kým iné regióny už masívne investujú do budovania dátových centier či výskumu, starý kontinent brzdia dlhodobé štrukturálne výzvy. Fragmentované kapitálové trhy, zložitá regulácia či vysoké ceny energií tvoria kombináciu, ktorá môže výrazne spomaliť adaptáciu umelej inteligencie v biznise aj v štátnej správe.

Freepik/Midjourney (Úprava redakcie)

Rýchla implementácia AI do ekonomiky však podľa nej musí byť prioritou, nie doplnkovým projektom. Práve silná digitálna infraštruktúra má určiť, či Európa dokáže držať krok s globálnou konkurenciou.

Revolúcia, ktorá musí byť inkluzívna

Masívne nasadzovanie umelej inteligencie však zároveň prináša aj riziká, ktoré nemožno ignorovať. Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír upozornil, že problémom nie je samotný technologický pokrok, ale spôsob, akým sa rozdelí jeho prínos. „Našou naliehavou úlohou je masívne investovať do zručností a vzdelávania už dnes, aby sa táto revolúcia stala cestou k spoločnej, inkluzívnej prosperite – a nie prosperite len pre zopár vyvolených,“ apeloval.

NBS zároveň zdôrazňuje, že rýchly technologický posun musí ísť ruka v ruke so zvyšovaním finančnej gramotnosti, najmä medzi najzraniteľnejšími skupinami obyvateľstva. Podľa banky ide o základný predpoklad stabilného finančného prostredia v časoch, keď inovácie zásadne menia správanie spotrebiteľov aj fungovanie finančných trhov.

„Témy finančnej gramotnosti – najmä pre najzraniteľnejšie skupiny – dnes predstavujú základ pre zdravé fungovanie celého finančného sektora. Bez nich sa zvyšuje riziko nerovností aj zraniteľnosti spotrebiteľov, čo napokon ovplyvňuje stabilitu systému ako celku,“ uviedol komunikačný odbor NBS.

BratislavAI Forum sa v posledných rokoch stalo jedným z najvýznamnejších regionálnych formátov, ktoré prepájajú technologických lídrov s tvorcami politík. Podujatie organizované Ministerstvom školstva SR v spolupráci s OECD privádza do Bratislavy špičkových predstaviteľov OSN, UNESCO, vlád, technologických spoločností aj akademickej obce. Tento rok je partnerom aj NBS, ktorá počas samitu hostila diskusie o úlohe menších centrálnych bánk v eurosystéme či o tom, ako sa dá efektívne pracovať s finančnou inklúziou v čase nástupu umelej inteligencie.