Zubnú sklovinu považujú mnohí odborníci za zázrak prírody. Jedná sa o vôbec najtvrdšiu látku v našom tele, ktorá sa aj napriek tomu dokáže opotrebovať. Má však jeden zásadný problém, a to taký, že nemá žiadne regeneračné schopnosti.
Zubná sklovina sa vytvára iba v období vývoja zubov. Akonáhle sú zuby úplne vyvinuté, proces tvorby zubnej skloviny sa úplne zastaví a už je potom len na samotnom človeku, ako sa o svoje zuby stará a ako si svoju zubnú sklovinu chráni. Tá sa však opotrebováva úplne prirodzeným spôsobom, píše portál ScienceAlert. Sklovinu si človek ničí žuvaním, zanedbanou starostlivosťou o chrup či kyselinami, ktoré sa nachádzajú v potrave.
Čínski vedci vytvorili látku, ktorej sa nevyrovná žiadna doterajšia plomba
Jediný spôsob, akým môžeš poškodenú sklovinu opraviť, je použitie takzvaných plomb, čo sú látky zložené z kovov, porcelánu či živice. Tie sa však od prirodzenej zubnej skloviny, ktorá sa skladá z vápnika a fosfátu, veľmi líšia, a preto sa so sklovinou nevedia prirodzene spojiť. To často krát vedie k oddeleniu plomby od zubu. Tomu však môže byť nadobro koniec, pretože čínski vedci na čele s Ruikangom Tangom vyvinuli látku, ktorá má rovnakú štruktúru ako prirodzená zubná sklovina a dokáže sa so sklovinou dokonale spojiť, informuje NewScientist.
Nenechaj si ujsťVedci vyvinuli futuristické kontaktné šošovky. Obraz dokážu zaostriť na povel
Špeciálna látka zložená z fosforečnanu vápenatého napodobňuje prirodzenú biomineralizáciu tvrdých tkanív v prírode. V praxi to znamená, že táto látka kryštalizuje rovnakým spôsobom ako prirodzená zubná sklovina. Častice veľké iba 1,5 nm museli vedci stabilizovať v roztoku trietylamínu, ktorý im bránil v okamžitej kryštalizácii. Keď sa táto stabilizovaná látka v podobe gélu aplikovala na ľudský zub, malé častice začali okamžite nadväzovať na prirodzenú zubnú sklovinu a začali sa zhlukovať do rovnakej štruktúry.
To znamená, že umelo vytvorená vrstva disponovala rovnakými vlastnosťami, ako prirodzená zubná sklovina. Po 48 hodinách sa na zube vytvorila vrstva hrubá ani nie 3 µm, čo je asi 400-krát tenšia vrstva, akú má čerstvo vyvinutá prirodzená sklovina. To však vedcov momentálne netrápi, pretože podľa nich je možné tento gél aplikovať viac krát za sebou, čo by viedlo k vytvoreniu hrubšej vrstvy umelej skloviny.
Prvé testy na ľuďoch môžu prísť už onedlho
Bezpochyby sa jedná o obrovský objav, ktorý môže v budúcnosti zmeniť celkovú starostlivosť o naše zuby, no momentálne sa látka testuje na laboratórnych myšiach, aby sa zistilo, či je pre človeka bezpečná. Odborníci dúfajú, že prvé testy na dobrovoľníkoch by mohli začať už do dvoch rokov.