V ostatných dňoch je na Slovensku téma číslo koronavírus a nový „špionážny“ zákon z dielne novej vlády premiéra Igora Matoviča. Tento zákon rozdeľuje spoločnosť na dve skupiny. Prvá s ním súhlasí a považuje ho za nutnosť, druhá skupina považuje tento zákon za nebezpečný z pohľadu ohrozenia ľudských práv. Opozícia vyzvala prezidentku SR, aby v tomto smere konala.

Takzvaný „lex korona“ má zabezpečiť lepší prehľad o osobách, ktoré budú podozrivé z nakazenia, prípadne so stykom s nakazenou osobou. Na tieto účely budú slúžiť metadáta, ktoré o nás zbierajú mobilní operátori. Tie bude môcť získať len na základe písomnej žiadosti Úrad verejného zdravotníctva, pričom toto opatrenia bude v platnosti len počas krízy, najneskôr však do konca roka 2020.

Zákon rozvíril vášne ešte v období, kedy sa o ňom len uvažovalo. Sledovanie malo byť totiž celoplošné a z úst niektorých politikov sme mohli počuť, že úrad bude mať prístup aj k obsahu našich telefonátov či správ. Druhé tvrdenie sa však nezakladá na pravde a táto informácia bola viackrát dementovaná.

Aj vďaka obavám zo strany verejnosti bol zákon nakoniec výrazne okresaný, pričom sledovať sa budú len jednotlivci, u ktorých vznikne podozrenie na nákazu novým koronavírusom. Údaje budú navyše anonymizované a využívať sa budú len na úkony pre identifikáciu osoby a štatistické spracovanie. Tejto problematike sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku.

Fico sa odvoláva na telekomunikačné tajomstvo

Na dnešnej tlačovej konferencii sa k zákonu opätovne vyjadril predseda strany Smer-SD, Róbert Fico. Podľa Fica je evidentné, že na základe žiadosti Úradu verejného zdravotníctva SR môže operátor poskytnúť štátu informácie, kde sa občan nachádza, s kým telefonuje, komu a kedy poslal SMS správu a kedy a komu poslal e-mail, informuje agentúra SITA.

„Na čo je toto dobré, pokiaľ ide o boj proti koronavírusu?“ spýtal sa Fico. Ako ďalej uviedol, snaha získavať informácie, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva je v „DNA pravice a tejto koalície.“ Šéf Smeru-SD neskôr doplnil, že „zákon prijatý tento týždeň v parlamente hrubo zasahuje do základných ľudských práv a ide o spôsob, ako získavať o ľuďoch, ktorí môžu byť pre vládu zaujímaví nelegálne informácie.“

Fico si myslí, že prijatím zákona budú teraz bežní ľudia menej chránení ako zločinci. Toto tvrdenie odôvodnil, že nasadenie informačno-technických prostriedkov (ITP) na ľudí podozrivých z trestných činov musí povoliť súd, ale v prípade monitorovania bežných ľudí pre koronavírus súhlas súdu nie je potrebný.

Predseda Smer-SD navyše vyzval prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby podala návrh na Ústavný súd, aby posúdil ústavnosť zákona o získavaní údajov o občanoch, ktorí sú alebo by potenciálne mohli byť nakazení koronavírusom. Okrem toho povedal, že prezidentka by mala požiadať súd o vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa pozastaví účinnosť zákona. Keď tak nespraví, na Ústavný súd SR sa obrátia poslanci Smeru-SD.

Podobné opatrenia platia aj v iných krajinách

Je však potrebné spomenúť tri veľmi dôležité veci, ktoré do celého prípadu prinesú o trochu viac svetla. Prvou z nich je to, že vláda Igora Matoviča sa týmto opatrením inšpirovala v krajinách, ktoré krízu spôsobenú koronavírusom zvládajú najlepšie. Dokonca aj ďalšie krajiny vymýšľajú podobné opatrenia, aby zamedzili nekontrolovateľnému šíreniu vírusu.

Medzi ne patrí napríklad Česká republika alebo Poľsko, ktoré vyvíja vlastnú aplikáciu, ktorá bude ľudí kontrolovať pomocou selfie. Ďalej je nutné spomenúť aj nedávnu dohodu Európskej komisie s hlavnými európskymi operátormi na zdieľaní údajov o polohe smartfónov. Je preto možné, že takéto opatrenie by bolo skôr či neskôr nariadené priamo z EÚ.

Teraz naozaj nie je čas na politikárčenie

Metadáta zbierajú operátori pre pomoc pri vyšetrovaní trestných činov. Róbert Fico má pravdu v tvrdení, že pre ich získanie je potrebný súhlas súdu. Získanie súhlasu však nejaký čas trvá a my sa v súčasnosti nachádzame v neštandardnej situácii, ktorá si vyžaduje neštandardné riešenia. V súčasnosti môže byť každá strata času kľúčová.

Pre upokojenie vášní by možno bolo dobré informovať spoločnosť o osobách, ktoré budú mať k týmto údajom prístup a ktoré s nimi budú narábať. Týmto spôsobom by sa zabezpečila trestnoprávna zodpovednosť v prípade, že by sa časom zistilo ich zneužívanie na iné účely. Teraz už bude záležať na tom, ako sa k tomuto prípadu postaví prezidentka SR, prípadne Ústavný súd.

Pošli nám TIP na článok



Zo Slovenska