Európska veľmoc sa chce extrémne vyzbrojiť. Za 12 miliárd plánuje rakety s doletom tisícov kilometrov

Nemecká armáda sa pripravuje na jednu z najväčších zmien svojej povojnovej vojenskej doktríny. Bundeswehr už nechce byť odkázaný iba na obranu vlastného územia a relatívne krátky dosah svojich súčasných zbraní. Berlín plánuje vybudovať schopnosť konvenčného „hlbokého úderu“, teda zasiahnuť veliteľské centrá, letiská, raketové pozície či logistické uzly stovky až tisíce kilometrov za frontom.

Podľa dokumentov ministerstva obrany, na ktoré upozornilo Militär Aktuell s odvolaním na Politico, by celý plán mohol vyžadovať takmer 12 miliárd eur. Peniaze však zatiaľ nie sú definitívne schválené parlamentom a pri časti systémov ešte pokračujú rokovania s výrobcami. Nejde teda o jednu podpísanú objednávku za 12 miliárd eur, ale o pripravovaný viacvrstvový program.

Prvé rakety chce Nemecko už od roku 2027

Prvá vrstva má byť paradoxne tou najjednoduchšou. Nemecko hľadá strely s dlhým dosahom, ktoré nebudú technologicky ani cenovo patriť do najvyššej kategórie, zato ich bude možné vyrábať vo veľkých počtoch.

V hre sú podľa zverejnených informácií tri systémy: Anthem americko-izraelského startupu Covenant Industries, BARS od nemenovaného ukrajinského výrobcu a ukrajinská strela Flamingo spoločnosti Fire Point. S dvoma dodávateľmi už údajne prebiehajú rokovania. Prvé zbrane by mohli byť pripravené na kvalifikačné skúšky v roku 2027. Súčasne sa majú pripravovať rámcové dohody pre neskoršiu sériovú výrobu.

Za týmto rozhodnutím je skúsenosť z Ukrajiny. Moderná vojna ukázala problém, ktorý sa netýka iba presnosti rakiet, ale aj ich počtu a ceny. Niekoľko extrémne drahých striel nestačí, ak konflikt trvá mesiace alebo roky. Masovo vyrábaná munícia môže byť použitá vo väčšom množstve, zaťažovať protivzdušnú obranu a zároveň šetriť drahšie zbrane pre najhodnotnejšie ciele.

Tomahawky majú preklenúť kritické obdobie

Druhú vrstvu majú tvoriť americké Tomahawky odpaľované z pozemného systému Typhon. Nemecký kancelár Friedrich Merz už v júli oznámil, že Berlín sa so Spojenými štátmi dohodol na obstaraní Tomahawkov a príslušných pozemných odpaľovacích zariadení. Podľa Reuters má Washington formálne povoliť nákup a počet rakiet aj odpaľovacích zariadení zostáva utajený.

Bundeswehr by mal s kombináciou Typhon a Tomahawk dosiahnuť prvú operačnú schopnosť do konca desaťročia. Americké zbrane však Berlín nevníma ako konečné riešenie. Majú preklenúť obdobie, kým Európa vyvinie vlastné systémy.

Rozdiel oproti dnešnému stavu je zásadný. Nemecko síce používa strely Taurus s dosahom približne 500 kilometrov, Reuters však upozorňuje, že Tomahawky majú podľa verzie približne troj- až päťnásobne väčší dosah. Berlín tým získava možnosť ohrozovať ciele, ktoré sa dnes nachádzajú ďaleko mimo dosahu väčšiny pozemných zbraní Bundeswehru.

U.S. Navyderivative/Wikimedia Commons

Najväčšie miliardy pôjdu do zbraní s dosahom nad 2 000 km

Najambicióznejšia časť programu príde až neskôr. Nemecko a Spojené kráľovstvo chcú spoločne vyvinúť novú výkonnú strelu s plochou dráhou letu a tiež hypersonický klzák. Obe krajiny už deklarovali cieľ vytvoriť zbrane s dosahom viac než 2 000 kilometrov. Prvú operačnú schopnosť majú podľa dokumentov dosiahnuť približne v polovici 30. rokov.

Práve sem má smerovať najväčšia časť peňazí. Interný dokument podľa Militär Aktuell počíta približne s deviatimi miliardami eur na vývoj a nákup, ku ktorým by sa pridalo približne 182 miliónov eur na neskoršiu prevádzku. Ďalší program strely s plochou dráhou letu má byť odhadovaný približne na 1,8 miliardy eur plus prevádzkové náklady. Celková potreba sa tak dostáva tesne pod hranicu 12 miliárd eur.

Najzaujímavejšia možno nie je ani samotná suma, ale spôsob, akým Berlín celý arzenál skladá. Nemecko nestaví všetko na jeden drahý projekt. Na spodnej úrovni chce veľké množstvo dostupnejších striel. Nad nimi majú byť už overené americké Tomahawky a úplne na vrchole nové európske zbrane vrátane hypersonických systémov.

Ide o výrazný posun od armády orientovanej predovšetkým na obranu k sile, ktorá chce mať aj vlastnú schopnosť konvenčného strategického úderu. Nemecká vláda tento smer zdôvodňuje rastúcou ruskou vojenskou kapacitou a potrebou posilniť odstrašenie NATO. Bundestag už skôr uviedol, že plánované nasadenie ďalekonosných amerických systémov je reakciou na ruské zbrojenie a vojnu proti Ukrajine.

Kým však nebude financovanie schválené parlamentom a kontrakty podpísané, treba medzi plánom a hotovým arzenálom robiť jasný rozdiel. Ak sa program uskutoční v navrhovanej podobe, jeho význam bude napriek tomu veľký: najväčšia európska ekonomika začne budovať údernú kapacitu, akú Bundeswehr desaťročia prakticky nemal.

Čítajte viac z kategórie: Novinky