USA z Európy rýchlo stiahli celú letku bombardérov. Boja sa veľkého útoku na základňu

Americké letectvo pristúpilo k mimoriadne nezvyčajnému a bleskovému kroku. Všetkých 12 strategických bombardérov B-1B Lancer, ktoré operovali z britskej základne RAF Fairford v Gloucestershire, dostalo nečakaný rozkaz na okamžitý návrat na domovské základne v Spojených štátoch. Podľa viacerých zdrojov stál za týmto unáhleným odletom rapídny nárast bezpečnostného rizika a konkrétne hrozby útokov zo strany Iránu.

Celá operácia prebehla v takom zhone, že niektoré stroje odštartovali skôr, než stihli vo vzduchu plne zabezpečiť podporu tankovacích lietadiel, ktoré museli štartovať v núdzovom tempe. Na strategických základniach spojencov v mierových krajinách ide o takmer nevídaný jav, keďže lietadlá sa bežne presúvajú podľa vopred plánovaných harmonogramov. Podobné moderné operácie vyžadujú čoraz komplexnejšiu podporu, pričom technológie letectva napredujú míľovými krokmi, čo potvrdzuje aj fakt, že Američania vypustili do vzduchu „stíhačku budúcnosti“, kde namiesto pilota sedí umelá inteligencia.

Správu o unáhlenom sťahovaní priniesol vojenský portál The War Zone s odvolaním sa na denníky The New York Times a The Wall Street Journal. Odchod ťažkých bombardérov zanechal strategické letisko v britskom Gloucestershire prvýkrát po mnohých mesiacoch úplne prázdne.

Čo vyhnalo americké Lancery z britskej základne

Základňa RAF Fairford dlhodobo slúži ako kľúčový predsunutý uzol pre americké bombardovacie letectvo a špionážne lietadlá v Európe. Pred niekoľkými mesiacmi tu operovalo viac ako 20 strategických bombardérov vrátane legendárnych B-52H Stratofortress a nadzvukových strojov B-1B Lancer, ktoré štartovali k odvetným misiám na Blízkom východe.

Napätie v okolí základne však vyvrcholilo len pred niekoľkými dňami, keď britská protiteroristická polícia zadržala päť mužov v podozrivých dodávkach smerujúcich priamo k perimetru letiska. Hoci u nich privolaní experti nakoniec výbušniny nenašli a prepustili ich na kauciu, vyšetrovatelia naďalej preverujú zapojenie zahraničnej štátnej moci. Britský premiér Andy Burnham verejne pripustil, že incident mohol mať priamu väzbu na Irán.

Bezpečnostní analytici poukazujú na to, že oficiálny Teherán otvorene pohrozil základni Fairford už počas leta. Iránska polooficiálna agentúra Tasnim s väzbami na Revolučné gardy vtedy vyhlásila, že každá základňa, ktorú USA využívajú na údery proti iránskemu územiu, predstavuje legitímny vojenský cieľ.

Odlet v časovej tiesni a poplach na veliteľstve

Podľa anonymných vyjadrení dvoch predstaviteľov obrany USA pre denník The New York Times sa spravodajské informácie o pripravovanom útoku vyhrotili v priebehu posledných 24 hodín pred odletom. Informácie mali obsahovať natoľko konkrétne detaily, že velitelia nechceli riskovať zotrvanie drahocenných lietadiel na nechránených stojiskách.

Svedkami hromadného odletu sa stali aj miestni leteckí nadšenci a spotteri, ktorí na sociálnych sieťach zdokumentovali odlet minimálne 10 strojov v niekoľkých vlnách za sebou. Išlo dokonca aj o bombardéry, ktoré do Británie dorazili v rámci plánovanej rotácie len šesť dní pred incidentom.

Boeing/US Air Force

Minimálne tri stroje B-1B pristáli ešte v nedeľu večer na svojej domovskej základni Ellsworth Air Force Base v Južnej Dakote. Americká armáda tak ukázala, že v prípade bezprostredného ohrozenia preferuje stiahnutie techniky na vlastné územie, kde má k dispozícii oveľa robustnejšie systémy protivzdušnej obrany.

Pentagon situáciu oficiálne zahmlieva

Tlačové oddelenie Pentagonu síce potvrdilo, že bombardéry opustili britskú pôdu a vrátili sa domov, no odmietlo komentovať presné bezpečnostné dôvody. Vo svojom stanovisku uviedlo, že americké bombardovacie letectvo rutinne operuje po celom svete a je pripravené zasiahnuť kedykoľvek a kdekoľvek.

Predstavitelia ministerstva obrany zdôrazňujú, že schopnosť globálneho úderu zostáva plne zachovaná. Bombardéry B-1B, B-2 Spirit aj B-52 totiž dokážu vykonávať diaľkové misie s podporou vzdušných tankerov priamo z kontinentálnych Spojených štátov bez potreby trvalého predsunutého nasadenia.

Tento krok však jasne ukazuje zraniteľnosť predsunutých základní NATO v západnej Európe. Asymetrické hrozby, sabotáže či sabotážne útoky riadené cudzími spravodajskými službami môžu vyradiť alebo prinútiť k ústupu aj najmodernejšie zbraňové platformy sveta.

Nadzvukový kolos s neistou budúcnosťou

Strategický bombardér Rockwell B-1B Lancer, prezývaný vojakmi „The Bone“, vstúpil do služby v 80. rokoch minulého storočia ako nadzvukový prienikový prostriedok schopný niesť jadrové zbrane. Po skončení studenej vojny boli všetky stroje konvertované výhradne na konvenčnú muníciu a masívne využívané v konfliktoch v Iraku, Afganistane aj Sýrii.

Vďaka meniteľnej geometrii krídel dosahuje lietadlo rýchlosť až Mach 1,25 a v troch vnútorných pumovniciach unesie až 34 000 kg výzbroje, čo z neho robí najťažšie vyzbrojený bombardér v celom arzenáli letectva Spojených štátov. Niesť môže riadené strely JASSM s dlhým doletom aj precízne navádzané bomby JDAM.

Americké letectvo má v aktívnej službe už len približne 45 kusov týchto strojov, ktoré plánuje v nasledujúcom desaťročí postupne nahradiť neviditeľným bombardérom novej generácie B-21 Raider. Každá strata či poškodenie čo i len jedného kusu B-1B by preto pre strategické spôsobilosti USA znamenala citeľný škrt.

Geopolitický odkaz a nové riziká pre spojencov

Bleskové stiahnutie z Fairfordu vysiela veľmi zmiešaný signál. Na jednej strane dokazuje mimoriadnu mobilitu a flexibilitu amerického letectva, ktoré dokáže presunúť ťažkú bombardovaciu letku cez Atlantik za pár hodín, na druhej strane poukazuje na rastúcu odvahu protivníkov prenášať napätie priamo na územie európskych členov aliancie.

Európske štáty budú musieť výrazne sprísniť fyzickú aj kybernetickú bezpečnosť svojich kľúčových vojenských objektov. Základne, ktoré donedávna ležali v bezpečnom zázemí tisíce kilometrov od frontových línií, sa dnes stávajú primárnym terčom hybridných a asymetrických operácií.

Hoci americké velenie ubezpečuje, že odstrašujúci potenciál voči protivníkom neutrpel, presun bombardérov späť za oceán nepochybne zmení spôsob, akým budú v najbližších mesiacoch koordinované misie nad Blízkym východom a európskym priestorom.

Čítajte viac z kategórie: Novinky