V posledných dňoch je na pôde európskych inštitúcií hlavným problémom staronová smernica Európskej únie, ktorá hovorí o autorských právach. Tá už vyvolala viacero diskusií či problémov, pričom sa začali ozývať aj veľké spoločnosti, akými sú napríklad Google či Facebook.

Začiatok konca? Ulož.to prehralo dlhoročný súdny spor v Česku

Vieme, koľko roamingových dát dostaneš v roku 2021 od operátorov. Ceny výrazne klesli, pribudlo poriadne veľa gigabajtov

Protipirátsky zákon v Európe chcú zaviesť inštitúcie čím skôr. Na stole sú prvé kroky

Balíček právnych predpisov, respektíve jeho novela týkajúca sa viacerých oblasti autorského práva bola poslancami Európskeho parlamentu schválená už v septembri 2018. Kvôli viacerým nedoriešeným otázkam sa minulý piatok 18. januára  mala doklepnúť aj finálna verzia smernice, čo sa však opäť nestalo.

Prečítajte si tiež!
Donald Trump ponúkol NASA neobmedzený rozpočet, ak vyšle ľudskú posádku na Mars

Kompromis je v nedohľadne

Zdá sa, že hlavným problémom sú konkrétne články s číslom 11 a 13. Prvý z nich hovorí o majiteľoch práv, teda vydavateľom vrátane médií, ktorým by mal byť zaistený spravodlivý podiel za použitie ich obsahu na internete.

Článok 13 následne ukladá internetovým platformám ako napríklad YouTube povinnosť riešiť, či nahraný obsah neporušuje dané autorské práva. Pri tomto článku sa ešte rieši aj zvláštna výnimka, ktorá by platila pre menšie spoločnosti, ktoré dosahujú napríklad príjmy menšie než 20 miliónov € ročne (pri tejto výnimke bolo až 11 z 28 členských krajín proti).

V podstate sa nakoniec nedoriešilo nič, nakoľko sa zástupcovia členských krajín EÚ nedohodli na konečnej verzii textu smernice. V zápätí na to sa rozhodlo, že zrušené bude aj rokovanie, ktoré sa malo uskutočniť v pondelok 21. januára a ďalší termín zatiaľ nebol stanovený.

Spomenuté stretnutie sa zvykne označovať aj ako trialóg, nakoľko dochádza k rokovaniu medzi troma stranami a to zástupcami z Európskej komisie, Európskeho parlamentu a Rady EÚ. V prípade ak by v rámci trialógu došlo k dohode, následne by bol text smernice presunutý do Európskeho parlamentu, v ktorom by hlasovali europoslanci. Za smernicu teda budú hlasovať aj slovenskí poslanci, ktorí disponujú mandátom v Európskom parlamente, avšak aj ich názory ohľadom prijatia či neprijatia sú odlišné.

Kedy sa nakoniec uskutoční ďalší trialóg a následne hlasovanie zatiaľ aj naďalej zostáva veľkou neznámou a nie je jasné ani to, ako dopadne samotné hlasovanie. Čoraz častejšie sa však objavuje kritika tejto smernice, nakoľko by mohlo dôjsť k obmedzeniu slobody internetu a neprimeranej cenzúre.

Prečítajte si tiež!
Ministerstvo vnútra spraví obrovský nákup. Budeme mať novú elektroniku za milióny €

Ako to vyzerá v reálnom živote?

V praxi tak vznikajú dva tábory, pričom prvý predstavujú technologické firmy, ktoré kritizujú vydavateľov, že lobujú za prijatie smernice. Na druhej strane sú zasa vydavatelia, ktorí podľa ich slov chcú len spravodlivú odmenu za vykonanú prácu.

Dobrý príkladom je aj spoločnosť Google, ktorá je kritizovaná zo strany európskych médií, ktorým vadí, že Google zobrazuje počas vyhľadávania ich úryvky z článkov (Google News). Používatelia si často krát prečítajú len krátky úryvok a na konkrétnu stránku sa už nedostanú a navyše aj zisk z reklamy putuje kalifornskému Googlu.

 

Google navyše argumentuje tým, že by to mohlo obmedziť najmä menších vydavateľov. V prípade, kedy by im  za uverejňovanie ich úryvkov museli platiť licenčné poplatky, došlo by k selekcii, čo by mohlo znamenať uprednostnenie väčších vydavateľstiev. Posledným možným scenárom je aj vypnutie služby Google News pre EÚ.