Automobilový priemysel v Európe stojí pred obrovským strašiakom, ktorý môže už o pár mesiacov drasticky prepísať cenovky nových elektromobilov. Ak si myslíš, že prechod na elektrický pohon je sám o sebe komplikovaný, byrokratické prekážky spojené s brexitom mu môžu zasadiť fatálny úder.

Problémom sú takzvané „pravidlá pôvodu“, ktoré mali pôvodne chrániť európsky trh, no dnes hrozia pravým opakom – zavedením likvidačného 10-percentného cla na dovoz a vývoz vozidiel medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou.

Nové pravidlá jasne definujú, že až 55 % pridanej hodnoty pri výrobe auta musí pochádzať priamo z Európy. Pri elektromobiloch je situácia ešte o niečo prísnejšia. Až 70 percent batériového packu a 65 % samotných článkov musí mať európsky pôvod. Ak automobilky tieto tvrdé podmienky nesplnia, pri prechode cez hranice Lamanšského prielivu ich zasiahne spomínané clo.

Hoci mali tieto pravidlá platiť už od roku 2024, v hodine dvanástej sa podarilo vyjednať trojročný odklad. Nový hraničný termín je stanovený na 1. januára 2027. Lenže európsky priemysel na tento krok stále nie je pripravený, píše Electrive. Výstavba lokálnych fabrík na batérie, takzvaných gigafabrík, výrazne mešká a väčšina kľúčových komponentov sa do Európy stále dováža z Ázie.

Asociácie ACEA a SMMT, ktoré zastupujú záujmy automobiliek v EÚ a Veľkej Británii, preto opäť bijú na poplach. Požadujú ďalší odklad týchto pravidiel. Podľa ich odhadov bude totiž koncom roka 2026 schopná Európa vyprodukovať len mizerných 20 percent batérií, ktoré pre svoje autá reálne potrebuje. Zvyšok budeme musieť naďalej dovážať, čo nás stavia do mimoriadne nevýhodnej pozície.

Keď zelené plány narazia na tvrdú realitu

Predstavitelia autopriemyslu otvorene hovoria o tom, že dodávateľské reťazce skrátka nedokážu držať krok s ambicióznymi politickými cieľmi. Varovné signály prichádzajú aj od najväčších hráčov na trhu. Napríklad koncern BMW neoficiálne naznačil, že ak clá skutočne vstúpia do platnosti, výroba elektrických modelov Mini v kultovom britskom závode v Oxforde sa stane úplne nerentabilnou. To by mohlo viesť k zastaveniu produkcie a presunu kapacít inam.

Pre automobilky ide o patovú situáciu. Na jednej strane sú tlačené do masívnej elektrifikácie svojich portfólií, na druhej strane im hrozia obrovské dodatočné náklady len preto, že Európa nedokázala dostatočne rýchlo vybudovať vlastný batériový priemysel. Výsledok? Zákazník zaplatí viac za auto, ktoré by teoreticky malo byť cenovo čoraz dostupnejšie.

Francúzsky pokus o záchranu a politické hry

Niektoré krajiny sa snažia situáciu zachrániť kreatívnymi riešeniami. Francúzsko nedávno navrhlo, aby bola Veľká Británia zahrnutá do európskych pravidiel „Made in EU“ v rámci pripravovaného zákona o priemyselnom akcelerátore. To by mohlo britským a európskym výrobcom uľahčiť život, keďže by sa na ich produkty nevzťahovali tak prísne obmedzenia pri štátnych dotáciách či verejných obstarávaniach.

Brusel sa zatiaľ tvári pragmaticky. Európska komisia potvrdila, že o tejto téme s Londýnom neustále rokuje a sleduje pripravenosť celého sektora. Politické rozhodnutia však často trvajú pridlho a čas sa neúprosne kráti. Automobilky potrebujú istotu už teraz, aby vedeli plánovať výrobu na ďalšie roky.

Slovensko, ako svetová veľmoc v produkcii áut na obyvateľa, nemôže túto situáciu ignorovať. Naša ekonomika je priamo závislá od zdravia európskeho automobilového sektora. Ak sa pre clá skomplikuje export a import medzi EÚ a jedným z jej najväčších obchodných partnerov, pocítime to aj u nás.

Zdraženie elektrických vozidiel navyše spomalí ich adopciu na slovenskom trhu, kde je už dnes záujem o čistú mobilitu v porovnaní so západnou Európou na nízkej úrovni. Odklad ciel je preto pre celý európsky priestor viac než logickým a nevyhnutným krokom.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita