Aj napriek agresívnej elektrifikácii automobilového priemyslu ešte nebola otázka alternatívnych palív úplne pochovaná.

Čínska automobilka Geely napríklad v Európe testuje autá, ktoré dokážu jazdiť na alkohol, presnejšie metanol, informuje portál AutoNews.

Európa vidí budúcnosť dopravy jednoznačne v batériových elektromobiloch, no nie všetci spotrebitelia sú s takýmito autami stotožnení. Ak by teda mali príležitosť kúpiť si nejaký spaľovák na alternatívnu formu paliva, rozhodne by takúto možnosť využili.

Tohto si je dobre vedomá aj automobilka Geely, ktorá začala v Európe testovať vozidlá na alternatívny pohon.

Ten však nie je úplne ekologický (presnejšie s nulovými lokálnymi emisiami), ako napríklad vodík.

Ide o „klasický“ spaľovací motor, ktorý dokáže spaľovať metanol, no tento proces produkuje až o 70 % nižšie emisie v porovnaní so spaľovaním benzínu alebo nafty.

Čínska spoločnosť je metanolovým lídrom

Ako píše portál Autovista24, Geely je svetovým lídrom v produkcií áut jazdiacich na metanol. Zatiaľ však produkuje iba dvojicu takýchto vozidiel, sedan Geely Emgrand a ťahač Farizon M100.

Vývoju metanolových technológií sa Geely venuje už viac ako 17 rokov, pričom má na svojom konte 256 patentov na túto technológiu a investovalo do nej už viac ako 430 miliónov eur.

Dá sa vyrábať aj bezemisne

Metanol, podobne ako vodík, vieme vyrábať aj úplne ekologickým spôsobom a navyše z obnoviteľných zdrojov, no zatiaľ sa tak,  rovnako ako pri vodíku, nedeje. Väčšina vodíka, ktorý dnes produkujeme, pochádza ako vedľajší produkt pri spracovaní ropy a zemného plynu.

Metanol však má oproti vodíku jednu “menšiu” nevýhodu – práve tú, že jeho spaľovanie je síce ekologickejšie, ale nie plne ekologické. Ako uvádza GreenCarCongress, nedávne testovanie sedanu Emgrand na Islande ukázalo, že auto spaľujúce metanol produkuje 46 gramov CO2 na kilometer.

Táto hodnota však zahŕňa už aj emisie vyprodukované (neekologickou) výrobou metanolu. Paradoxom je, že toto číslo produkcie emisií je nižšie, ako dosahujú čisté elektromobily v niektorých krajinách, kde sa nabíjajú energiu napríklad z uhoľných elektrární.

Geely samozrejme autá na metanol naplno prevádzkuje na domácom čínskom trhu, no spoločnosť by ich veľmi rada priniesla aj k nám do Európy. Medzi motoristami by mala táto technológia rozhodne úspech, no bez dostatočne rozvinutej infraštruktúry nebude mať proti elektromobilom a vodíku žiadnu šancu.

Na podobný problém narazili aj Nemci

Automobilka Audi prišla so spásou pre všetkých milovníkov spaľovacích motorov. Svoj ikonický naftový šesťvalec upraví tak, aby vedel spaľovať HVO (rastlinné biopalivo), informuje v tlačovej správe.

Motor upravený tak, aby dokázal spaľovať aj biologické palivá, nie je v koncerne VW žiadnou novinkou. Audi už takýto motor využíva a ide o dvojlitrový naftový štvorvalec.

Tento ekologický agregát dokáže okrem klasickej fosílnej nafty spaľovať aj tú biologickú, ktorá sa vyrába z rastlinného oleja. HVO (hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej) produkuje pri spaľovaní nižšie emisie v priemere od 70 % až do 95 %.

Zdá sa teda, že aj toto by mohla byť cesta k radikálnemu znižovaniu emisií, avšak nie k úplnej uhlíkovej neutralite, nakoľko takýto motor stále produkuje škodlivé plyny.

Ikonický motor prežije aj naďalej

Audi sa rozhodlo, že aj svoj ikonický naftový trojliter V6 upraví tak, aby bol schopný spaľovať aj bionaftu. Vďaka tomu prežijú nesmierne populárne modely ako Q7, Q8, či sedany od A4 až po A8, ktoré sú v kombinácii naftovou V6 jednou z najpopulárnejších motorizácii od Audi.

Takto upravené motory sa samozrejme dostanú aj do ostatných koncernových modelov, takže na naftovú V6 sa môžu najbližšie roky naďalej tešiť napríklad aj fanúšikovia VW Touareg.

Dobrou správou je, že všetky modely s naftovým motorom V6 o výkone 210 kW vyrobené od polovice februára už môžu byť tankované bionaftou. Modely Q5 a A6 Allroad s takto upraveným motorom prídu až v lete.

Problémom zostáva infraštruktúra

Vyvinúť a upraviť motor, ktorý dokáže ekologickým spôsobom spaľovať ekologickú naftu, je jedna vec. Tá druhá, nemej podstatná, je mať miesta, kde sa dá takáto nafta natankovať. Tu však narážame na obrovský problém. V celej Európe sa totiž nachádza iba 600 čerpacích staníc na HVO. Väčšina z nich je pritom v škandinávskej oblasti.

Na druhej strane, aj metanol aj bionaftu by zrejme nemal byt problém predávať ma klasických čerpacích staniciach, čo pri vodíku možné nie je.

Ak teda európske autority skutočne chcú, aby sa čo najskôr znížila produkcia emisií, mali by okrem elektromobility podporovať aj alternatívne formy pohonu, ako napríklad spomínané biopalivá.