Čína dokončila obrovskú solárnu elektráreň. Energiu vyrába aj po západe slnka

Čína dokončila významnú etapu výstavby solárnej tepelnej elektrárne, ktorú označuje za najvyššie položenú elektráreň svojho druhu na svete. Zariadenie s výkonom 100 MW vzniká v oblasti Amdo v prefektúre Nagqu a po pripojení do siete má využívať tisíce zrkadiel aj zásobníky roztavenej soli.

Na rozsiahlom solárnom poli už bolo nainštalovaných 15 927 heliostatov, ktoré zaberajú približne 800 000 štvorcových metrov. Ich úlohou je sledovať pohyb Slnka a odrážať jeho žiarenie smerom k prijímaču umiestnenému na vrchole centrálnej veže.

Elektráreň vzniká v mimoriadne náročných podmienkach čínskeho Tibetu. Oblasť sa nachádza vo veľmi vysokej nadmorskej výške, kde musia stavebníci počítať s nízkymi teplotami, silným vetrom a náročnejšou prevádzkou techniky. Projekt je zároveň prvou vežovou solárnou tepelnou elektrárňou v čínskom Tibete a jednou z prvých svojho typu vybudovaných v takýchto podmienkach.

Výstavba preto nebola iba otázkou osadenia veľkého množstva zrkadiel. Technické tímy museli prispôsobiť postupy prostrediu vysokohorskej plošiny a zabezpečiť, aby jednotlivé systémy dokázali spoľahlivo fungovať aj pri extrémnom počasí.

Zariadenie má byť podľa plánov pripojené do elektrickej siete v októbri 2026. Ak sa harmonogram podarí dodržať, Čína získa ďalší významný zdroj obnoviteľnej energie v regióne, ktorý je pre klasickú energetickú infraštruktúru mimoriadne náročný.

Zrkadlá sú len začiatok. Teplo bude ukladať roztavená soľ

Na rozdiel od bežných fotovoltických elektrární tento projekt nepremieňa slnečné žiarenie priamo na elektrinu. Ide o koncentrovanú solárnu tepelnú elektráreň, ktorá najskôr premieňa slnečnú energiu na teplo.

Tisíce heliostatov sú nasmerované na prijímač umiestnený približne 210 metrov nad zemou. Koncentrované slnečné žiarenie v ňom vytvára vysoké teploty, ktoré sa následne využívajú na výrobu elektrickej energie.

Kľúčovým prvkom je pritom roztavená soľ. Tá dokáže absorbovať a uchovávať veľké množstvo tepelnej energie, ktorú možno neskôr využiť na výrobu elektriny. Elektráreň tak nemusí byť odkázaná výhradne na okamžitú dostupnosť slnečného žiarenia.

Práve možnosť tepelného skladovania predstavuje jednu z hlavných výhod tejto technológie. Elektrina môže byť vyrábaná aj v období, keď intenzita slnečného žiarenia klesne alebo Slnko úplne zapadne. V porovnaní s klasickou fotovoltikou tak môže byť výroba lepšie prispôsobená potrebám elektrickej siete.

Lokalita navyše disponuje veľmi dobrými podmienkami na získavanie slnečnej energie. Nagqu má podľa údajov projektu viac ako 2 800 hodín slnečného svitu ročne, čo pomáha kompenzovať náročnosť prostredia.

Elektráreň má šetriť uhlie aj znižovať emisie

Po uvedení do prevádzky má 100-megawattová elektráreň podľa odhadov vyrobiť približne 255 miliónov kilowatthodín elektriny ročne. Čínske odhady hovoria o úspore približne 60 000 ton štandardného uhlia každý rok.

Výsledkom má byť aj zníženie emisií oxidu uhličitého približne o 165 000 ton ročne. Projekt však nemá priniesť iba energetické výhody. Výstavba a prevádzka elektrárne má podporiť aj miestnu ekonomiku.

Súčasťou projektu boli napríklad špecializované školenia pre miestnych farmárov a pastierov. Podľa odhadov by aktivity súvisiace s projektom mohli miestnym obyvateľom priniesť príjem vo výške približne 118 miliónov jüanov, čo predstavuje asi 17,5 milióna dolárov.

Po dokončení solárneho poľa sa teraz projekt posúva do ďalšej fázy pred plánovaným pripojením k sieti. Ak sa elektráreň podarí spustiť podľa harmonogramu, ukáže, že koncentrovaná solárna energia s tepelným úložiskom môže fungovať aj v extrémne vysokohorskom prostredí. Pre Čínu zároveň pôjde o ďalší krok pri budovaní rozsiahlej obnoviteľnej energetiky mimo tradičných nížinných oblastí.

Čítajte viac z kategórie: Cyber