Budeme žiť večne? Vedci vypočítali maximálny vek človeka a zistili niečo, čo mnohí nechcú počuť

Sen o výraznom predĺžení ľudského života dostal nové vedecké hranice. Výskumníci vytvorili matematický model, podľa ktorého by maximálna dĺžka života človeka dosiahla približne 156 rokov, a to aj v prípade, že by sa podarilo odstrániť takmer všetky známe príčiny starnutia. Hlavnou prekážkou zostáva poškodenie DNA, ktoré dnešná medicína nedokáže zvrátiť.

Novú štúdiu publikovanú v odbornom časopise npj Aging vypracoval medzinárodný tím vedcov. Ich model po prvý raz kvantitatívne odhadol hornú hranicu ľudského života na základe takzvaných somatických mutácií – trvalých zmien DNA, ktoré sa počas života hromadia v bunkách nášho tela.

Výsledky zároveň naznačujú, že aj keby sa v budúcnosti podarilo odstrániť väčšinu biologických procesov spôsobujúcich starnutie, existuje prirodzený limit, ktorý bude veľmi náročné prekonať.

Najväčším problémom sú mozog a srdce

Vedci vo svojom modeli postupne „vypínali“ jednotlivé mechanizmy starnutia a sledovali, ako sa mení očakávaná dĺžka života.

Ak by sa podarilo odstrániť všetky známe prejavy starnutia vrátane poškodenia mitochondrií, epigenetických zmien či narušenej tvorby bielkovín, no zostali by zachované somatické mutácie, medián dĺžky života by sa pohyboval približne medzi 146 až 194 rokmi. Priemerná hodnota modelu vychádza na približne 156 rokov.

Podľa spoluautora štúdie Jevgenija Jefimova predstavujú rozhodujúcu prekážku neuróny v mozgu a bunky srdcového svalu, teda kardiomyocyty. Na rozdiel od väčšiny ostatných buniek sa totiž prakticky nedelia a nedokážu sa prirodzene obnovovať.

Poškodenie ich DNA sa preto počas života neustále hromadí až do bodu, keď začnú zlyhávať.

Nie všetky orgány starnú rovnako

Výskum ukazuje výrazný rozdiel medzi jednotlivými orgánmi.

Midjourney

Pečeň, koža či črevá obsahujú bunky, ktoré sa neustále obnovujú. Staré bunky postupne odumierajú a nahrádzajú ich nové, čím sa časť genetických poškodení prirodzene eliminuje.

Úplne iná situácia nastáva v mozgu a srdci. Keďže tam bunky zostávajú prakticky počas celého života, každá nová mutácia zostáva zachovaná natrvalo.

Práve preto patria demencia, Alzheimerova choroba alebo srdcové zlyhanie medzi najčastejšie príčiny zdravotných problémov vo vysokom veku.

Podľa odborníka Jordana Weissa z NYU Grossman School of Medicine nejde o celkové zlyhávanie organizmu, ale o postupné poškodzovanie orgánov, ktoré nemajú schopnosť obnovovať svoje bunky.

Bez poškodenia DNA by sme teoreticky žili viac než tisíc rokov

Vedci vytvorili aj hypotetický scenár, v ktorom by človek vôbec nestarol.

V takom prípade by sa riziko úmrtia s pribúdajúcim vekom nezvyšovalo a medián dĺžky života by podľa modelu dosahoval približne 1 759 rokov.

Po pridaní samotných somatických mutácií sa však tento údaj dramaticky znížil na približne 156 rokov. To naznačuje, že poškodzovanie DNA predstavuje približne polovicu rozdielu medzi teoretickou „biologickou nesmrteľnosťou“ a reálnou maximálnou dĺžkou života človeka.

Odborníci však upozorňujú, že nejde o predpoveď, že sa ľudia budú v budúcnosti bežne dožívať 150 či 190 rokov.

Výsledky majú pomôcť vývoju liekov proti starnutiu

Autori štúdie zdôrazňujú, že hlavným cieľom výskumu nie je určiť rekordný vek človeka, ale pomôcť vedcom rozhodnúť, na ktoré mechanizmy starnutia sa oplatí zamerať.

Dnes už existujú experimentálne lieky ovplyvňujúce napríklad dráhu mTOR, bunkové starnutie alebo zápalové procesy. Somatické mutácie však zostávajú jednou z najťažšie riešiteľných biologických prekážok, pretože ich dnešná medicína nedokáže spoľahlivo opravovať ani odstraňovať.

Vedci plánujú svoj model ďalej rozširovať. V budúcnosti doň chcú zahrnúť aj ďalšie faktory starnutia, ako sú skracovanie telomér, poruchy mitochondrií, epigenetické zmeny či narušená regulácia bielkovín.

Ich cieľom je vytvoriť komplexnú matematickú teóriu starnutia, ktorá pomôže určiť, ktoré biologické procesy skracujú ľudský život najviac a kde môže budúca medicína dosiahnuť najväčší pokrok.

Čítajte viac z kategórie: Cyber