Aj keď si Apple spájame najmä s iPhonami, firma v skutočnosti najprv začala vyrábať počítače Mac, ktoré jej prinášajú zisky až do dnešných dní. „Boom“ zažili najmä po roku 1998, keď sa Steve Jobs vrátil na pozíciu generálneho riaditeľa a predstavil vôbec prvý stolový iMac, o ktorom sa hovorí, že firmu zachránil pred blížiacim sa bankrotom.

Apple neskôr na prelome milénia chytilo druhý dych a nasledovalo predstavenie viacerých úspešných počítačov, medzi ktoré patril napríklad aj prenosný MacBook, od roku 2006 verne spojený s procesormi Intel.

A aj keď toto partnerstvo ešte trvá, je viac ako isté, že sa chýli ku koncu a technologický gigant z Cupertina sa v otázke procesorov úplne osamostatní. Koniec-koncov, prechod na čipy z vlastnej dieľne je už takmer dokončený a nové procesory M1 oceňujú skoro všetci počítačoví experti. Ako sa však hovorí, nič nie je celkom dokonalé a platí to aj v tomto prípade.

Procesor M1 začal meniť hru už v roku 2020

YouTube / Dave Lee / MKBHD (Úprava redakcie)

Mám v živej pamäti, ako som začiatkom roka 2020 čítal správy o tom, že spoločnosť Apple plánuje predstaviť svoje vlastné procesory pre Mac, ktoré budú postavené na architektúre ARM. Samozrejme, že som sa tejto myšlienke nebránil, no zároveň som si nebol istý, ako to bude fungovať v praxi.

Ešte v novembri 2020 firma stihla celému svetu naservírovať aj prvý čip M1, ktorý sa vyskytol v troch upgradovaných počítačoch Mac. Verím, že som vtedy nebol zďaleka jediným, komu počas Keynote padla sánka.

Vyskytol sa v základnom MacBooku Air, MacBooku Pro 13″ a takisto Macu mini, pričom v priamych benchmarkoch Geekbench doslova zničil aj podstatne drahšie konkurenčné procesory či počítače. Najlepšie však však bolo, že si ho spoločnosť Apple vyvinula úplne sama, čo znamenalo dokonalé prepojenie hardvéru a softvéru v jeden samostatný celok. Niečo podobné poznáme už roky z iPhonu a toto čaro „Applu“ akoby počítačom chýbalo.

Apple na seba stiahlo pozornosť prakticky celého technologického priemyslu a ľudia sa okamžite začali pýtať, čo bude ďalej. Dnes už poznáme odpoveď.

Apple nebol prvý

Dôležité je spomenúť, že Apple zďaleka nebol prvý, kto to s ARM architektúrou v počítačoch skúšal. Ešte v roku 2016 prišiel s podobným riešením Microsoft, ktorý oznámil, že Windows bude fungovať na ARM čipoch so skutočnou emuláciou x86. No a netrvalo dlho, kým sme sa dočkali aj prvých výsledkov v podobe notebookov od viacerých výrobcov.

Microsoft

Využívali čipové sady Snapdragon 835, ktoré boli v skutočnosti upravenými mobilnými procesormi. Neskôr sme sa dočkali aj čipu Snapdragon 850 a ďalších. V tej dobe ešte všetky aplikácie bežali na podpore emulácie 32-bitových apiek. Zmenu priniesol až Windows 11, s ktorým prišla podpora emulácie 64-bitových apiek. Tých natívnych napísaných pre ARM však bolo stále žalostne málo a emulácia bola pomerne pomalá.

Dobrý a perspektívny nápad teda čiastočne zlyhal aj na slovách spoločnosti Qualcomm, ktorá z kombinácie operačného systému Windows a architektúry ARM sľubovala tri hlavné benefity:

1. Skvelú výdrž batérie
2. Bleskové prebudenie počítača
3. Mobilnú konektivita 

Ako už asi tušíš, napokon sa podarilo splniť v podstate len druhý bod. Spotreba energie sa síce znížila, no výrobcovia použili aj tenšie dizajny a menšie akumulátory, kvôli čomu používateľ lepšiu výdrž batérie na jedno nabitie v podstate ani nepocítil. Naproti tomu základný MacBook Air s M1 čipom vydrží aj 18 hodín na jedno nabitie.

Funkcia pred dizajnom 

Apple vždy diktoval dizajnové trendy. To isté platí aj o pôvodnom MacBooku Air, ktorý už v roku 2008 a Steve Jobs ho prezentoval na Keynote tak, že ho vytiahol z poštovej obálky, do ktorej sa bez problémov vmestil.

Dizajnéri v spoločnosti Apple však boli v posledných šiestich rokoch tak posadnutí čo najtenšou konštrukciou počítačov, že už nekládli dôraz na to, ako fungujú. Prišlo aj odlupovanie antireflexnej vrstvy, keďže displej sa v zatvorenom stave o tlačidlá neustále šúchal. Zmizli aj „prebytočné“ porty, no keďže sa firma stále snažila vyrábať hardvér aj pre profesionálov, nebolo to práve šťastné rozhodnutie.

Na to, aby boli tieto zariadenia štíhle, sa spoločnosť Apple vzdala obľúbeného nabíjania MagSafe, klasických USB-A portov a dokonca aj slotu na SD karty. Zabudnúť tiež nemôžem na katastrofálnu klávesnicu s motýlím dizajnom, na ktorú som mal ťažké srdce, pretože sa na nej nepísalo pohodlne a hlavne sa pravidelne zasekávala.

Toto všetko spoločnosť Apple podstúpila iba preto, aby ušetrila zopár milimetrov na hrúbke zariadenia. Kompetentní si akosi neuvedomovali, že nároční spotrebitelia túžia po úplne iných veciach. Pomyselná facka prišla až v posledných rokoch, keď predaje Macov začali mierne stagnovať. V Apple si zrejme uvedomili,  že niečo nie je v poriadku a začali konať.

V roku 2021 zlom najskôr spôsobil 24″ iMac s procesorom M1. Ten prišiel ešte na jar a ukázal nám telo, ktoré pôsobilo hrubším dojmom. Apple sa vzdalo výrazného zaoblenia zadnej časti a počítač dostal hranatejší nádych, ktorým priznáva celý svoj objem. Už toto bol vcelku dobrý náznak toho, že sa v blízkej budúcnosti niečo zmení. A presne to sa aj stalo.

Apple

Apple v okóbri 2021 uviedlo na trh MacBook Pro 14″ a 16″, pričom obe verzie počítačov vyzerajú diametrálne odlišne než ich predchodcovia. Pokiaľ ich uvidíš naživo alebo si ich budeš môcť chytiť do ruky, okamžite si všimneš, že sú o niečo hrubšie a takisto ťažšie. Pôsobí to tak, akoby firma zrazu išla priamo proti sebe a na myšlienku čo najkompaktnejšieho dizajnu úplne zabudla.

Počítače navyše ponúkajú pripojenie cez MagSafe a majú oveľa viac konektorov – vrátane slotu na SD kartu a perfektnej klávesnice. Samozrejme, prišli aj zmeny, ktoré niektorí fanúšikovia nemusia považovať za správne. Jednou z nich je nahradenie dotykového Touch Baru za fyzické klávesy.

Procesory sú vďaka novej platforme šialene rýchle, no treba počítať s kompromismi 

Apple

Od uvedenia pôvodného čipu M1 prešlo už jeden a pol roka a spoločnosť Apple nám odvtedy naservírovala tri ďalšie verzie, ktoré sú dostupné vo viacerých možnostiach konfigurácie. Zákazníci si spolu s novým MacBookom Pro (2021) môžu zaobstarať čipy M1 Pro alebo M1 Max, ktoré sa svojim výkonom dostali ďaleko za hranicu predošlej generácie MacBookov Pro s hardvérom od Intelu.

Technologický gigant však s inováciami neskončil a v roku 2022 predstavil Mac Studio, ktorý dostal do vienka čip M1 Ultra. Ten spája dva procesory M1 Max a vytvára tak celok, ktorý z neho robí ten najvýkonnejší počítačový procesor na svete.

Nové technické riešenie prinieslo až 20 jadier CPU (16 výkonných, 4 efektívne), 64 jadier GPU a 32-jadrový Neural Engine pre strojové učenie. Toto všetko môžu používatelia spojiť navyše aj s obrovskou až 128 GB operačnou pamäťou RAM (za príplatok).

Apple

No a keďže inžinieri využili architektúru ARM a celý hardvér je postavený na jednom čipe, nie na viacerých rozdelených komponentoch, procesor M1 Ultra dosahuje neuveriteľné výsledky, ktorými poráža všetkých svojich konkurentov.

Firma, ktorá mala doposiaľ v ponuke hlavne predražené, no za to dizajnovo atraktívne stroje,  prišla s niečím, po čom zatúžil snáď každý profesionálny používateľ aj keď doteraz Apple nemal nikdy v láske.

Úsporné a chladné

Nová architektúra od Apple nie je iba výkonná, ale aj neuveriteľne energeticky úsporná. Je to práve procesor, vďaka ktorému dnes MacBook vydrží na jedno nabitie pokojne aj 15 – 20 hodín. Ak by si ho pre porovnanie používal s procesorom Intel, dostal by si sa na zhruba 5 – 8 hodín, alebo výrazne menej.

Základný MacBook Air dokonca nemá ani ventilátor. Počítač tak pôsobí zhruba rovnako, ako by som používal obyčajný iPad. Jeho hliníkové šasi je nonstop príjemne chladné, pohodlne sa mi na ňom píšu texty, pretože mi „nehorí pod klávesnicou“ a takisto sa mi dobre pracuje aj vtedy, keď je umiestnený na stehnách.

Zároveň však musím zdôrazniť, že nie všetko je na platforme ARM až také „super“.

Podpora jedného externého monitora a nemožnosť navýšiť RAM či SSD

Pokiaľ by si si zaobstaral štandardný MacBook Air s procesorom M1 na kancelársku prácu, tento nedostatok by ťa zrejme netrápil. Problém je však v tom, že nový procesor sa dostal aj do spomínaného Macu mini či dokonca MacBooku Pro 13″, kde už môže naraziť na náročnejšiu klientelu.

Unsplash / Wang John

A hoci má dosť výkonu na to, aby utiahol aj viacej monitorov súčasne, je potrebné využívať rôzne dodatočné riešenia, čo vôbec nie je komfortné. Procesor M1 totiž v základe ponúka len podporu jedného externého monitora, čo je z môjho pohľadu v priamom rozpore s označením „Pro“ nachádzajúcom sa v názve drahšej verzie MacBooku. Toto sa ale našťastie týka iba základnej verzie čipu M1.

Taktiež musím upozorniť na fakt, ktorý je však zo samotnej podstaty procesorov ARM logický. Niektorí spotrebitelia si neuvedomujú, že tieto čipy majú v sebe zabudované aj všetky komponenty vrátane RAM alebo SSD. Jasné, ich výmena bola prakticky nemožná už aj na novších intelovských MacBookoch, takže ak si kupuješ počítač, už pri konfigurácii si musíš veľmi dobre zvážiť, akú RAM a úložisko budeš potrebovať do budúcnosti. Prípadné navýšenie kapacít je totiž extrémnou komplikáciou.

Ak sa však niečo pokazí, počítač bude prakticky nepoužiteľný. Nebude stačiť vymeniť len jeden komponent, ale rovno celý čip.

Prečo sú Macy stále bez mobilného pripojenia? Veď iPad ho už dávno ponúka… 

Aj keď nechcem byť veľmi kritický, pretože kombináciu Macu a ARM čipu mám úprimne rád a už viac ako rok mi verne slúži, nedá mi neupozorniť ešte na jednu vec, ktorá ma už niekoľko rokov trápi. Zatiaľ čo iPad si človek môže kúpiť so slovom na SIM kartu, pri počítačoch Mac táto voľba nie je dostupná.

Ak teda niekde cestujem, alebo som napríklad v miestnosti bez Wi-Fi, musím si vytvárať osobný hotspot na mojom iPhone. S ním sú pritom často problémy a automatické pripájanie skrátka nefunguje. Navyše si vybíjam mobil, na ktorom potrebujem byť počas celého dňa k dispozícii. SIM karta s predplateným internetom (prípadne alternatíva v podobe eSIM), je všeobecne jedna z najväčších výhod, ktorú mali priniesť ARM procesory do notebookov.

Apple

Môj predpoklad je, že Mac získa možnosť pripojiť sa na 5G sieť, no až vo chvíli, keď tento modem vyrobí samotná spoločnosť Apple. Ešte v roku 2019 kúpila časť spoločnosti Intel, ktorá sa zaberala vývojom uvedeného komponentu. Do dnešných dní sme sa však nedočkali výsledku.

Apple vedie v pomere cena = výkon

Produkty od spoločnosti Apple neboli nikdy lacné a to platí do dnešných dní. Možno, že si povieš, že zaplatiť skoro 6 000 € za Mac Studio s procesorom M1 Ultra je trochu úlet. Vždy však musíš myslieť na to, že podobne výkonný hardvér by ťa vrámci iných počítačov stal ďaleko viac a navyše by si adekvátneho konkurenta v súčasnosti hľadal iba ťažko, pretože v danej cenovej kategórii v podstate neexistuje.

YouTube / Apple (snímka obrazovky)

Pekným príkladom je napríklad porovnanie Macu Studio (M1 Ultra) a klasického Macu Pro, ktorý spoločnosť Apple ešte stále predáva aj s 28 jadrovým CPU Intel Xeon. Aj keď je Mac Studio o cca 60 % výkonnejší, za Mac Pro zaplatíš v základnej konfigurácii s tým najvýkonnejším procesorom skoro 15 000 €.

Pridajme k tomu ešte GPU Radeon Pro W6900X, ktorá stoji v prípade Macu Pro 6 210 € a ľahko prekročíš hranicu 20 000 € bez ďalších príplatkov (RAM, SSD atď). Grafika v Macu Studio bude navyše aj napriek tomu o čosi rýchlejšia, hoci nie až tak, ako avizovala spoločnosť Apple na svojej Keynote. No a to, že novinka v základe ponúkne až o 32 GB operačnej pamäte RAM viac a 1 TB úložiska (vs 512 GB v základnom Macu Pro) je taká príjemná čerešnička na torte.

YouTube / Apple (snímka obrazovky)

Pri iných počítačoch od Apple je táto matematika podobná. Skvelou voľbou preto môže byť aj MacBook Air M1, ktorého cena len ľahko prekračuje 1 000 € a bez problémov ti vydrží aktívne slúžiť aj nasledujúcich 5 rokov. Ak si to človek rozráta na mesiace, vo finále sa dostane na smiešnu čiastku a ešte stále môže počítať s relatívne vysokou zostatkovou hodnotou predať, pretože tieto stroje si ju príkladne držia. Ktorý počítač s Windowsom dokáže to isté?

Problémom môže byť paradoxne Windows 

Niektoré firmy z ekonomických dôvodov nevyvíjajú svoje programy pre platformu macOS a preto musia majitelia Macov využívať alternatívu, v rámci ktorej si na svoj MacBook nainštalujú druhý operačný systém od spoločnosti Microsoft.

V súčasnosti sa ale nemôžu spoľahnúť na maximálny výkon čipu M1 (alebo jeho ďalších derivátov) a preto radšej siahajú po Macoch s Intelom alebo konkurenčných riešeniach. Apple ale tvrdí, že tento nedostatok je na pleciach spoločnosti Microsoft, ktorá zatiaľ neponúka vhodnú verziu Windowsu pre Macy s čipom Apple Sillicon. Samotné počítače by však mali byť pripravené na jej prijatie. Uvidíme teda, či a ako sa to v budúcnosti vyrieši.

Devin Pickell/Unsplash (Úprava redakcie)

Za Rosettu 2 dávam palec hore ?

Aby som však ale stále iba nekritizoval, môžem pochváliť aspoň skvelý emulátor Rosetta 2, ktorý sa nachádza v macOS. Pri nainštalovaní prvej apky, ktorá nebola vyvinutá pre procesory s architektúrou ARM pochopíš, o čom hovorím.

Má len zanedbateľné nedostatky, na ktoré si človek zvykne a behom chvíle ani nevníma, že daný program beží cez emulátor.

Aj keď máme Mac Studio so šialeným výkonom, Apple ešte nepovedalo posledné slovo

Apple

Keď nám v roku 2020 spoločnosť Apple predstavila procesor M1, sám som si nevedel predstaviť, kam to všetko bude smerovať.

Áno, nešlo o najvýkonnejší čip na svete, no v porovnaní s tým, čo sa dovtedy dávalo napríklad do MacBooku Air, urobilo Apple obrovský skok smerom dopredu. Zrazu aj obyčajný „študentský“ počítač mohol konkurovať produktom, ktoré si chválili profesionáli a experti.

Firma v roku 2021 pokračovala v inováciách a do predaja uviedla aj procesory M1 Pro a M1 Max. Tie takisto vyvolali obrovské vášne a v podstate sme ani nepredpokladali, že sa v skorej budúcnosti dočkáme takej „beštie“, akou je bez preháňania Mac Studio s čipom M1 Ultra.

Teraz sa však zdá, že aj tento procesor bude tým najvýkonnejším iba zopár mesiacov, pretože spoločnosť Apple už na WWDC 2022 môže ukončiť dvojročný cyklus prechodu na platformu Apple Sillicon (tak, ako to avizovala na WWDC 2020) a predstaviť nám posledný počítač do tejto skladačky, ktorým nebude nič iné, ako nová generácia Macu Pro.

Apple

Aj tá bude postavená na architektúre ARM, pričom sa v kuloároch šepká, že by jej čip mohol priniesť dvojnásobné hodnoty v porovnaní s čipom M1 Ultra. Inými slovami, môžeme očakávať až 40 jadier CPU, 128 jadier GPU, 64 jadrový Neural Engine a mnoho iného.

Ťažko síce povedať, ako vr ámci platformy ARM bude fungovať navyšovanie operačnej pamäte RAM, no poskytnúť by mala minimálne 256 GB a keďže súčasný Mac Pro s Intelom povoľuje až 1,5 TB, možno že nás Apple v tomto smere príjemne prekvapí.

Záver

Ako to teda celé zhrnúť? Podľa mňa si v Cupertine pred pár rokmi kompetentní sadli za jeden veľký stôl, nahlas si prečítali všetky výčitky ku počítačom Mac a následne ich začali odstraňovať krok po kroku, vďaka čomu sme sa v priebehu necelých dvoch rokoch dočkali viac fascinujúcich produktov a technológií, ako za uplynulých 15 rokov.

Akoby sa firma zrazu prebudila zo svojho prehnaného sna a kompletne prepracovala portfólio počítačov, s ktorými v minulosti začínala. Mne osobne sa na túto zmenu veľmi dobre pozerá, hoci nemôžem zatvárať oči pred tým, že platforma ARM má svoje evidentné nedostatky.

Tak či onak, spoločnosť Apple dokázala za krátku dobu (cca 15 mesiacov) posunúť celý počítačový priemysel míľovými krokmi vpred a ja verím, že jej za to patrí veľké uznanie. Microsoft to nedokázal za uplynulých 6 rokov, odkedy oficiálne oznámil, že sa bude venovať práve podpore ARM čipov na svojom operačnom systéme Windows.

Veď nie je to len o tejto jednej značke, ale aj o konkurencii, ktorá sa ju v najbližších rokoch bude snažiť dobehnúť. Vo finále sa tak stane, že to, čo sme pre pár rokmi považovali za „extrémne výkonné“, bude zrazu pôsobiť až smiešne slabo. Dobrá práca Tim!

Čítajte viac z kategórie: Smartfóny