Umelá inteligencia či strojové učenie sa čoraz viac objavujú v našich životoch. Uľahčujú nám život, že robia za nás rôzne činnosti oveľa rýchlejšie a presnejšie, čím vieme ušetriť mnoho času. Koniec koncov o ich vplyve na naše životy sme sa zhovárali aj v našom rozhovore s profesorom Tonym Balpaemom.

Sleduj Fontech aj na sociálnych sieťach!
FacebookInstagramYouTube

Pôvodne bola snaha priekopníkov umelej inteligencie zameraná na úplné skopírovanie a následne zdokonalenie ľudského umu. Čoskoro sa však tento cieľ ukázal ako v blízkej dobe nerealizovateľný. Dnes sa jednotlivé tímy snažia o vytvorenie parciálnych algoritmov na riešenie najmä nedeterministických problémov ako napríklad hranie hier, riadenie robotov, triedenie vzoriek, kombinatorika, riadenie a plánovanie, či mnohých ďalších.

Umelú inteligenciu je možné charakterizovať ako inteligenciu demonštrovanú strojmi, na rozdiel od tej, ktorú prejavuje človek. Je to oblasť štúdia v počítačovej vede, ktorá sa snaží reprodukovať to, čo robí ľudský mozog. Ako bolo vyššie spomenuté, tak pre riešenie problémov sa experimentuje s rôznymi algoritmami, metódami a ich kombináciami ako neurónové siete, strojové učenie, genetické algoritmy a ďalšie.

Algoritmus je elementárnym pojmom informatiky a nie je ho možné opísať. Algoritmizácia je však schopnosť aktívne vytvárať algoritmy určené pre nemysliace zariadenia, pričom je nevyhnutná pri vytváraní počítačových programov. Aj program je preto možné nazvať algoritmom, ktorý bol napísaný v programovacom jazyku.

Nástroj, ktorý môže pomôcť, ale aj ublížiť

Umelá inteligencia je mocný nástroj a ako s každou mocnou technológiou, aj tu sú isté hrozby, ktoré môžeme prirovnať napríklad k nožu. Nôž môže byť úžasný nápomocný nástroj, ale samozrejme, vieme ním aj zabiť. Nakoľko AI (umelá inteligencia) je silný nástroj, je potrebné ho používať zodpovedne.

Umelá inteligencia môže zaujať svoje miesto aj v politike. Túto skutočnosť si uvedomuje mnoho odborníkov a už vopred upozorňujú na to, že to môže byť veľká výhoda, ale aj obrovský problém, pokiaľ sa s ňou bude zaobchádzať so zlým úmyslom.

„Isté organizované skupiny AI určite využívajú. Skupiny, o ktorých možno ešte ani nevieme a ktoré môžu ovplyvňovať názor verejnosti. Tie môžu využiť AI na zasahovanie do veľkých rozhodnutí. Nikto to úplne nevie, ale bol Trump zvolený vďaka kampani, ktorá bola zaplatená na Facebooku, aby tlačila voľby jedným smerom? Vyzeralo to tak. Referendum o brexite, je to isté. Tieto kampane by bez AI tak nefungovali,“ uviedol pre FonTech.sk profesor Tony Balpaeme.

Budú nám vládnuť algoritmy?

Americký spisovateľ, karikaturista a politický komentátor Scott Adams je známy tým, že často zvykne komentovať rôzne politické záležitosti. V relácii politického komentátora Bena Shapira Adams uviedol, že sa obáva toho, že Donald Trump bude posledným ľudským prezidentom a politike budú v budúcnosti dominovať algoritmy umelej inteligencie. Myslí si však, že algoritmus nás nakoniec nejakým spôsobom spojí.

Zobraziť celú galériu (5)
Donald Trump pravdepodobne nebude posledným ľudským prezidentom, SITA

Adam sa vyjadril, že algoritmy a spoločnosti pôsobiace v oblasti sociálnych médií budú pravdepodobne schopné ovládať myšlienky, pocity, či postoje ľudí. Algoritmy by mali rozhodovať o tom, čo si verejnosť myslí a potom verejnosť povie prezidentovi, čo má robiť a ten to bude musieť vykonať, inak si bude musieť hľadať novú prácu.

Niečo podobné je pre mnohých ľudí nepredstaviteľné. V skutočnosti drvivá väčšina ľudí ani nerozumie tomu, ako algoritmy a umelá inteligencia fungujú. Adams dokonca upozorňuje na to, že je už príliš neskoro a nemôže sa stať nič, čo by zastavilo to, čo práve opísal.

Nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách prevláda korupcia, či manipulovanie. Adams si myslí, že postupne sa dostaneme do takého bodu, kedy nebudú mocní politici a ani oligarchovia, nakoľko na peniazoch už nebude v politike záležať.

Umelá inteligencia by mala vytvoriť nové pracovné miesta

Očakáva sa, že ďalšia priemyselná revolúcia spôsobí zmätok na trhoch práce, nakoľko je predpoklad, že AI a roboty nahradia rôzne pracovné miesta. V skutočnosti to tak pravdepodobne nebude, nakoľko umelá inteligencia a roboty síce nahradia niektoré pracovné miesta, no kvôli nim budú vznikať nové. Nahradené by mali byť také pracovné miesta, ktoré by človek nemal vykonávať z dôvodu, že sú nebezpečné, prípadne príliš nudné.

„Roboty vedia robiť množstvo vecí a umelá inteligencia taktiež. Ale obvykle sú to práve práce, ktoré ľudia neradi robia. Roboty viacmenej nahradili práce, ktoré voláme DDD (Dirty-špinavé, Dull-nudné, Dangerous-nebezpečné). Ak ľudí nenecháme robiť druh tejto práce, môžu sa venovať iným prácam, ktorú budú užitočné,“  povedal pre FonTech.sk Balpaeme.

Najkontrolovanejším pracovným miestom je práca politika respektíve vodcu danej krajiny. Odborníci z niekoľkých krajín sa domnievajú, že práve roboty ako vládni predstavitelia by mohli drasticky zlepšiť rozhodovanie tým, že sú omnoho menej iracionálni a nevyspytateľní ako ich prirodzene chybné ľudské náprotivky.

Zobraziť celú galériu (5)
Boli by roboti lepšími vodcami ako tí ľudskí?, SITA

Dôkazy hovoria o tom, že práve emócie riadia politiku. Roboty tak môžu byť schopní robiť racionálne a spravodlivé rozhodnutia. Vieme, že mnohí vodcovia sú charakteristický tým, že majú blízko k extrémizmu, či ideológiám a práve toto by malo pri robotoch absentovať.

Robogov, ktorý bude lepší ako ľudský vodca?

Takzvaný Robogov by mal byť rýchlejší ako ktorýkoľvek ľudský vodca, pričom jeho silnou stránkou by mala byť vynikajúca analýza rôznych údajov. Okrem toho bude mať neobmedzenú energiu, pričom bude oveľa menej náchylnejší na korupciu a neetické správanie.

Tieto roboty by síce mohli byť v budúcnosti na podobné účely použité, no je potrebné vyriešiť niektoré nedostatky, ktorými momentálne trpia. Napríklad ide o to, že robot by bol pri niektorých situáciách značne obmedzení. Ide hlavne o rozhodnutia, ktoré nie sú z rôznych hľadísk nejednoznačné, čo by mohlo spôsobovať problém.

Zobraziť celú galériu (5)
Umelá inteligencia a roboti by mali ľuďom pomáhať, Flickr

Taktiež nie je isté, ako by prebiehali rokovania, ak by bola jedna časť stola „robotizovaná“ a druhá nie. Veľký problém predstavuje aj bezpečnosť, nakoľko rozsiahlejšie využívanie údajov a strojov pri citlivom rozhodovaní bude vytvárať ďalšie bezpečnostné riziká, ako sú úniky údajov, kybernetické útoky, či počítačové chyby, ktoré môžu mať pre svet veľmi nebezpečné dôsledky.

Reálnejšia je skôr spolupráca ako úplná náhrada

Zatiaľ sa však zdá, že z vyššie uvedených informácií sa tak skoro ešte ničoho takého nedočkáme. Budúcnosť však môže priniesť čokoľvek. Vládnych vodcov ešte nie je z viacerých dôvodov možné nahradiť aj napriek tomu, že majú mnoho nedostatkov.

Najpravdepodobnejší scenár je ten, že ľudia budú s robotmi a umelou inteligenciou spolupracovať. Nemali by byť preto náhradou, ale nástrojmi, ktoré budú ľuďom nápomocné. Svetoví lídri musia byť oveľa aktívnejší a hlavne musia pochopiť klady a zápory umelej inteligencie a robotiky.

V konečnom dôsledku budú môcť potom pri výkonoch svojich funkcií tieto nástroje využívať v prípadoch, kedy budú potrebné a naopak odložiť ich v prípadoch, kedy bude nutné použiť ľudskú myseľ a emócie. Technológie sa vyvíjajú extrémne rýchlym tempom. To, čo nás však čaká v oblasti politiky a riadenia je zatiaľ len v rovine úvah a rôznych komentárov odborníkov.