Svet veľmi rýchlo napreduje smerom k digitalizácii a mobilite služieb, pričom mnohé priemyselné odvetvia a domácnosti sa vo veľkej miere spoliehajú na automatizáciu a využívanie robotických systémov. Podľa niektorých odhadov sa tento prienik robotických systémov stane štandardom v bohatých domácnostiach už do roku 2040.

Sleduj Fontech aj na sociálnych sieťach!

FacebookInstagramYouTube

V súčasnosti je väčšina týchto robotických systémov vo fáze akademického výskumu a je preto príliš skoro diskutovať o začlenení opatrení týkajúcich sa kybernetickej bezpečnosti. Avšak výskum spoločnosti Kaspersky a Univerzity v Gente odhalil a priniesol nový a neočakávaný rozmer rizika v súvislosti s robotikou. V prvom rade ide o sociálny dopad a vplyv na správanie ľudí, v druhom rade ide o potenciálne nebezpečenstvo a nové možnosti útoku, ktoré so sebou robotika prináša.

Nielen o tejto problematike bola nedávna konferencia NEXT, ktorú organizovala kyberbezpečnostná spoločnosť Kaspersky v portugalskom Lisabone. Jej technológie a riešenia využíva na svoju ochranu viac ako 400 miliónov používateľov a 270-tisíc korporátnych klientov na celom svete.

Na konferencii sa vystriedalo množstvo odborníkov z celého sveta, vrátane profesora robotiky na univerzite v belgickom Gente, Tonyho Balpaeumu. S Tonym som sa rozprával nielen o robotike, ale aj  o umelej inteligencii a ich vplyvoch na ľudí a našu budúcnosť.

 V rozhovore sa tiež dozvieš:
  • Či môžu niektoré mocnosti zneužívať umelú inteligenciu
  • Ako vníma niektoré výroky Elona Muska
  • Prečo nám umelá inteligencia nezoberie prácu
  • Akú prácu môžu za nás vykonávať roboty a AI
Umelá inteligencia (AI) sa v súčasnosti čoraz viac tlačí do popredia. Myslíte si, že AI bude v budúcnosti znamenať lepší krok pre ľudstvo?

To je veľká otázka hneď na začiatok. Áno myslím si to. Umelá inteligencia je už nejaký čas súčasťou našich životov, ale neuvedomujeme si to. AI je špecifický úkon, ktorý vie urobiť napríklad počítač a používame ju každý deň. V momente, keď sa ráno zobudíte, zoberiete si svoj mobilný telefón a kontrolujete si Facebook. Umelá inteligencia je prítomná aj tam.

Môžete to vidieť napríklad pri príspevkoch od svojich kamarátov, ktoré mávate hneď navrchu svojej nástenky. To isté platí, ak používate Google Maps a dávate si vypočítať určitú trasu. AI už používame a ja si myslím, že je to dobré.

Ako s každou mocnou technológiou, aj tu sú isté hrozby. Môžeme si to prirovnať napríklad k nožu. Nôž môže byť úžasný nápomocný nástroj, ale samozrejme, vieme ním aj zabiť. Nakoľko AI je silný nástroj, je potrebné ho používať zodpovedne. A to je to, čo treba riešiť, ako ju zodpovedne využívať.

Spomenuli ste, že AI je mocný nástroj, s čím treba rozhodne súhlasiť. Myslíte si, že sa dostaneme do takej situácie, že niektoré svetové mocnosti by AI mohli zneužiť pre svoje politické, či vojnové záujmy?

Áno a myslím si, že sa to už deje. Je to vskutku zaujímavé. Napríklad, keď si vezmeme Facebook. Cez Facebook viete určiť na základe určitého profilu, kto koho pravdepodobne pôjde voliť vo voľbách a následne pomocou marketingu mu budete podsúvať články a informácie o osobe, ktorú sa chystá voliť. Či však nejaké krajiny (mocnosti) využívajú AI, to s určitosťou neviem.

Ale určite isté organizované skupiny ľudí áno. Skupiny, o ktorých možno ešte ani nevieme a ktoré môžu ovplyvňovať názor verejnosti. Tie môžu využiť AI na zasahovanie do veľkých rozhodnutí. Nikto to úplne nevie, ale bol Trump zvolený vďaka kampani, ktorá bola zaplatená na Facebooku, aby tlačila voľby jedným smerom?

Vyzeralo to tak. Referendum o brexite, je to isté. Tieto kampane by bez AI tak nefungovali. Z vecí, čo lajkujete, čo čítate a sledujete na Facebooku, je možné zistiť, koho preferujete vo voľbách, vaše politické preferencie či mnohé iné informácie.

Na umelú inteligenciu nadväzuje aj robotika či strojové učenie. Ako vnímate, že tieto technológie môžu zabrať obrovské množstvo práce a ako sa budú musieť ľudia prispôsobiť, aby sa dokázali novej ére adaptovať?

Momentálne netušíme, či ľudia prídu o prácu. Ľudstvo už prešlo niekoľkými technologickými revolúciami. Napríklad v období okolo roku 1970 ľudia začali v práci používať počítače. Báli sa, že kvôli počítačom prídu o prácu. Čo sa však stalo? Nikto prácu nestratil. Vytvorilo to naopak množstvo pracovných pozícií. A aj teraz, technológie vytvárajú pracovné miesta. Vyzerá to tak, že práve AI, robotika a mechanika vytvárajú nové miesta na pracovnom trhu.

Zoberme si ďalší príklad. Keď vynašli bankomaty, ľudia sa báli, že stratia v banke miesta. Stal sa presný opak. Banky vďaka bankomatom ušetrili peniaze, nakoľko nemuseli platiť ľudí na výdaj peňazí, ale mohli investovať do zákazníckeho servisu a do otvárania nových pobočiek. Začali poskytovať nové doplnkové služby a tak prijali aj nových zamestnancov. Bankovníctvo vzrástlo vďaka uvedeniu do automatizácie, vďaka umelej inteligencii.

Ďalší príklad môže byť automobilka Volkswagen. Keď začali s automatizovanou výrobou áut, namiesto ľudí na ťažké práce použili roboty. Vďaka tomu spoločnosť vzrástla a prijala viac nových zamestnancov. AI je teda skôr pokroková pre ekonomiku krajín, čiže nie je isté, že ľudia prídu o svoju prácu. Skôr budú musieť robiť niečo nové s čím bude súvisieť preradenie na iné pozície.

Povedzme, že ľudia o svoju prácu neprídu a budú vznikať skôr nové pozície. Čo však urobiť s ľuďmi, ktorí sa nebudú vedieť uchytiť na pracovnom trhu napríklad z dôvodu vysokého veku?

Neviem. Roboty vedia robiť množstvo vecí a umelá inteligencia taktiež. Ale obvykle sú to práve práce, ktoré ľudia neradi robia. Roboty viacmenej nahradili práce, ktoré voláme DDD (Dirty-špinavé, Dull-nudné, Dangerous-nebezpečné). Ak ľudí nenecháme robiť druh tejto práce, môžu sa venovať iným prácam, ktorú budú užitočné. Napríklad, načo chodíme do reštaurácie? V podstate to nedáva zmysel, navariť si môžeme hocikde, aj doma. Ale prečo chodíme práve do reštaurácie? Je to preto, lebo chceme navštíviť iné prostredie, chceme, aby nám niekto naservíroval obed, či večeru.

Je veľa prác, ktoré sú zamerané na ľudí, práce ktoré oceňujeme a ktoré budú robiť len ľudia ako je napríklad stráženie detí či starostlivosť o starých ľudí. A tu nezáleží na veku. Nemyslím si, že stratíme prácu preto, že sme pristarí na adaptáciu. Iba môžeme byť preradení na pozíciu, ktorá bude menej špinavá, nudná alebo nebezpečná. Roboty nás od takýchto prác oslobodzujú a to je pre nás dobré. Nikto také práce robiť nechce.

Myslíte si, že robotika v spojení s umelou inteligenciou je ďalší evolučný krok ľudstva?

Áno. Ľudia si myslia, že AI a roboti budú nový druh na Zemi. Čiastočne s tým súhlasím. Prvá časť evolúcie je biologická evolúcia. To, čo tvorí rastliny a zvieratá. Potom je tu sekundárna evolúcia, kultúrna evolúcia, šírenie myšlienok alebo nápadov. Dobré nápady sa šíria rýchlo, tie zlé sa väčšinou šíriť prestanú. A potom je tu tretia forma evolúcie a tou sú stroje a technológie. A tie používajú nás a naše nápady na to, aby sa šírili.

Nie je to tak, že tieto technológie si uvedomujú, čo robia. Keď si zoberiete telefón, notebook, čo znie ako tretia forma evolúcie, ktorá má nejaký rozsah a potrebujeme k nej káble. Túto evolúciu kŕmime svojím dopytom, čiže áno. Podľa mňa to vyzerá tak, že je to ďalší evolučný krok pre ľudstvo.

Umelá inteligencia dokáže množstvo vecí. Myslíte si, že bude v nejakom momente múdrejšia, schopnejšia ako človek?

Myslím si, že múdrejšia už je (smiech). Máme množstvo technológií, ktoré vedia robiť určité veci lepšie ako my. Máme autá, ktoré sú rýchlejšie ako my, alebo ktorékoľvek zviera. Máme kalkulačky, ktoré počítajú lepšie ako my. V množstve vecí sú technológie už pred nami. Dôležité ale je, že všetky tieto znalosti musia tvoriť jeden celok, aby boli ako my ľudia. A to nazvime všeobecnou umelou inteligenciou (artificial general intelligence). A to tak skoro nevytvoríme. Stáva sa to, že každý týždeň sa vynájde niečo skvelé a nové.

Môže to byť čokoľvek, napríklad rozpoznávanie rakoviny alebo inej diagnózy z jednoduchej fotografie vašej kože alebo z RTG pľúc. To vie AI napríklad spraviť lepšie ako skupina expertov, ale problém spočíva v tom, že ten daný prístroj je naprogramovaný len na zistenie tej jednej danej veci a ničoho iného. Nemôžeme mu nakázať, aby okrem rakoviny kože diagnostikoval niečo ďalšie.

Ten prístroj na to musí byť naprogramovaný a trénovaný. Čiže túto všeobecnú inteligenciu, rozhľad vo viacerých veciach, či odboroch, tú máme len my, ľudia. A v tomto momente je nemožné ju vytvoriť, zatiaľ to nedokážeme.

Nedávno sa v spoločnej debate stretli Elon Musk a Jack Ma. Elon Musk spomenul, že umelá inteligencia porazila v hre DOTA profesionálnych hráčov. Jack Ma mu oponoval, že to nie je veľmi relevantné, nakoľko AI by bez ľudí neexistovala. Čo si o tom myslíte?

Je to pravda. Dota je veľmi zaujímavá. AI je lepšia ako ľudia v množstve ďalších hier. Dota je veľmi zložitá, nevidíte všetky jej časti, ako napríklad v šachu. Je veľmi nepredvídateľné ako hráč oproti vám hrá a stále ju vie počítač vyhrať.

Skoro všetky problémy a situácie v živote sú práve také, náhodné a nepredvídateľné. A keď máme AI, ktorá vie takéto problémy vyriešiť, je to úžasné. Vieme túto jej schopnosť využiť na riešenie iných dôležitých problémov.

Jasné, DOTA je hra. Ale sú iné veci, ktoré vďaka takejto možnosti môžeme vyriešiť. Jack Ma má pravdu, potrebujeme programy na to, aby sa to dalo spraviť. AI to nespraví sama od seba. Skupina veľmi skúsených a odhodlaných inžinierov sa tomu musí venovať s plným nasadením.

Ja v tom nevidím problém. Keď máme takýchto talentovaných ľudí, ktorí sa tomu venujú a vedia potom tie problémy riešiť, nevidím na tom nič zlé. Existuje viacero možností pre umelú inteligenciu.

Mnoho ľudí sa na základe rôznych správ obáva umelej inteligencie z dôvodu, že môže byť pre ľudstvo nebezpečná. Myslíte si, že je dôvod na obavy?

Toto je zaujímavé. Veľa ľudí tvrdí, že AI nás jedného dňa ovládne. Že možno nadobudne vedomie, stane sa zlou. To sú všetko veľké slová. Čo to znamená, že umelá inteligencia nadobudne vedomie? Čo je vedomie? Je to uvedomenie si svojho bytia, života, byť ako človek, chcieť žiť… Ale prečo by sa AI stala zlou? Z akého dôvodu? Nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo niekedy v blízkej budúcnosti stať. Prečo sa toho obávať?

Skôr si myslím, že AI nie je vôbec vedomá, ale začína robiť rozhodnutia, ktoré znejú úplne okej, ale vyjdú nakoniec ako negatívne. To isté sa stalo ľuďom. Tiež robíme zlé rozhodnutia, ktoré predtým možno zneli ako dobrý nápad.

Čiže ak AI raz preberie „nadvládu“ a niečo sa pokazí, môže to byť len nehoda, neúmyselné. Možno sa stane niečo zlé, spraví sa zlé rozhodnutie, ale toto je celé o tom, či bude AI vedomá, bude vládnuť, alebo súťažiť s nami. To celé znie nepravdepodobne. Treba však na to myslieť, aby sa to naozaj nestalo. Musíme to skúmať.

Projekt Elona Muska s názvom Neuralink sa snaží zaviesť do mozgu človeka implantát, ktorý umožní učiť sa novým veciam. Ide o takzvaný Cognitive Science – čo si o tom myslíte a čo to môže priniesť do budúcna?

Ľudia robili mnoho výskumov na túto tému, napojenia mozgu na počítač, adaptovať mozog, naplniť ho novými informáciami. Je to veľmi zložitá vec. Aby ste to vedeli spraviť dobre a správne, musíte ľudí operovať – to sa ľuďom nepáči. Doslova si musíte oholiť hlavu, chirurgicky otvoriť lebku, implantovať elektródy, znova lebku uzavrieť. Nie je to pekná vec a nikto to nechce podstúpiť dobrovoľne. Stáva sa to zväčša len u ľudí, ktorí potrebujú operáciu mozgu, pre rôzne dôvody, ako je napríklad silná epilepsia, pričom musia byť operovaní.

Čiže takéto spoločnosti ako Neuralink Elona Muska by museli presvedčiť ľudí, aby také niečo podstúpili a myslím si, že to sa asi nestane. V tomto momente sme v pohode s tým nosiť okuliare, alebo načúvacie zariadenia, veci ktoré nie sú tak invazívne. Ale čo sa mozgu týka, toto sa ľuďom asi nebude pozdávať a vlastne, aký je z toho teraz benefit? Žiaden, je to stále veľmi nové. Nič o tom ešte nevieme. Veľa sa o tom hovorí, je to ako science fiction. Veľmi vzrušujúce. Ale teraz je ešte priskoro  hovoriť či to bude niečo skvelé.

Rozmýšľam, či tu bude aj niečo menej science fiction, veci ako Google glass. To je skoro ako mozgové implantáty, až na to, že vidíme veci na sklách, namiesto operácie lebky. Také niečo môže byť naša budúcnosť.

Okuliare, ktoré nám dávajú doplňujúce informácie o prostredí naokolo. Google sa toho bálo, napádalo to súkromie. Na niečo sa pozeráte a dáva vám to doplňujúce informácie o prostredí naokolo. Ľuďom sa to nepozdávalo. Niekto sedí s okuliarmi, obzerá sa a dáva mu to informácie o okolí. Ľudí také niečo znepokojovalo.