Slovenskom v týchto rezonuje nočná nehoda vozidla, ktoré vo veľkej rýchlosti narazilo do jednej z bratislavských zastávok MHD plnej ľudí. Aktuálne správy hovoria o piatich mŕtvych a piatich ďalších ťažko zranených osobách. Dôležitou premennou v celej udalosti aj fakt, že vodič bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu – nafúkal 1,69 promile.

Politici sa už ponáhľali s vyjadrením ľútosti a sústrasti rodinám, ale aj okamžitými populistickými návrhmi. Minister financií Igor Matovič napríklad navrhol v takýchto prípadoch vodičom zabaviť vozidlo, ktoré by prepadlo v prospech štátu, bolo vydražené a „výťažky z dražieb by mali slúžiť na odškodňovanie obetí a príbuzných.“ V praxi však už teraz za alkohol súdy udeľujú zákaz činnosti (odobratie vodičáku) a aj peňažný trest, takémuto návrhu teda chýba akýkoľvek praktický zmysel.

Cieľ znižovať počet mŕtvych na cestách má aj EÚ, hoci jej návrhy sú v diskusiách pod článkami Slovákmi často označované za šikanovanie vodičov. Niektoré prvky z navrhovanej povinnej výbavy by však mohli pomôcť aj v tomto prípade.

Povinné „fúkanie“ pred jazdou

Novým vozidlám, vyrábaným a predávaným v EÚ od júla 2022, pribudla napríklad predpríprava na alkoholový imobilizér. Takýto prístroj by si v praxi vyžiadal „fúknutie“ do špeciálneho alkoholového testera a v prípade, že by vodič alkohol skutočne požil, ako v prípade Slováka, ktorý spôsobil nehodu v Bratislave, by auto odmietlo štartovanie.

Samozrejme, alkoholový tester a povinné „fúkanie“ pred jazdou sú zásadným obmedzením komfortu, ktorý by otravoval snáď každého slušného vodiča. Takáto novinka tak v praxi bojuje medzi prevenciou zo strany autorít a neprípustným zasahovaním do bežných životných situácií – na ktorú stranu by si sa priklonil ty, prípadne rodiny obetí podobných nehôd?

Odpoveď vôbec nemusí byť jednoduchá. Aj preto je dnes v autách len predpríprava na takýto systém, nie reálne alkohol testery. Nariadenie totiž vyžaduje, aby bolo možné o dychovú skúšku požiadať kedykoľvek, nie len pri naštartovaní. Očakáva sa, že takúto možnosť budú vyžadovať najmä prevádzkovatelia nákladnej dopravy, teda prepravné firmy od vodičov kamiónov. Či sa povinná kontrola hladiny alkoholu v dychu stane aj bežnou súčasťou života vodičov bežných osobných vozidiel, ešte len uvidíme.

Existujú však technológie, ktoré sa úroveň hladiny alkoholu v krvi snažia merať dotykom. Takýto senzor by zrejme mohol byť umiestnený priamo v štartovacom tlačidle a v praxi by ťa nijako neotravoval.

dadss.org

Povinný obmedzovač rýchlosti

Zverejnené zábery z nehody, ako aj video zo samotného nárazu naznačujú, že auto opilca na Zochovej nešlo maximálnou povolenou 50-tkou v danom úseku. EÚ preto do áut zavádza aj povinný obmedzovač rýchlosti (Inteligentný rýchlostný asistent – ISA). Po každom štarte by bol povinne aktivovaný.

Podľa nariadení potom systém musí vodiča na prekročenie rýchlosti upozorňovať zvukovo, výstražne alebo aspoň vibrovaním do akcelerátora.

V praxi sa diskutovalo aj o postupnom automatickom znižovaní rýchlosti, toho sa však (zatiaľ) zrejme nedočkáme a systém tiež automobilky pravdepodobne dovolia vypnúť rovnako ako napríklad systém Start-Stop. V tomto smere neexistuje presná direktíva, automobilky totiž môžu k návrhu systému pristúpiť vlastnou cestou. Rozhodne tak na trhu uvidíme niekoľko úplne odlišných riešení.

Unsplash - Cole Freeman (Úprava redakcie)
Niektoré zo systémov už možno v aute aj máš

V prípade včerajšej nehody v Bratislave sa auto na zastávku prirútilo vo vysokej rýchlosti. Vodič šoféroval pomerne nové vozidlo, ktoré už viacero z moderných asistentov určite malo. A hoci možno nepomohli v tomto prípade, štatistiky však jasne ukazujú, že prísnejšie pravidlá a čoraz viac asistenčných systémov reálne znižujú počet mŕtvych na cestách.

Facebook / Polícia SR

Napríklad v roku 2000 na európskych cestách zahynulo 50-tisíc ľudí, kým v roku 2009 to bolo niečo cez 35-tisíc a v roku 2018 len 25-tisíc. Samozrejme, je veľmi ťažké odfiltrovať vplyv asistenčných systémov od lepšej pasívnej bezpečnosti vozidiel alebo bezpečnejšej cestnej infraštruktúry (lepšie osvetlené prechody, kruhové križovatky namiesto tých v tvare „T“) a podobne. Zaujímavo však vyznieva napríklad porovnanie s USA, kde mŕtvych v porovnaní s rokmi okolo 2010 dokonca pribudlo.

V autách už dnes bežne máme napríklad asistenta zasahujúceho pred čelnou zrážkou, ktorý v mestských rýchlostiach dokáže účinne zabrzdiť, alebo aspoň výrazne znížiť rýchlosť vozidla v prípade stredu s chodcom – aj v prípade, že vodič pod vplyvom alkoholu prekročí rýchlosť a nezačne brzdiť sám.

Iný systém tzv. kolíznej brzdy zas v prípade aktivácie airbagov alebo nárazových senzorov automaticky aktivuje brzdenie až „do nuly“, čím zabráni tomu, aby auto po prvom náraze pokračovalo ďalej. Práca slovenských študentov analyzovala vplyv týchto proti-kolíznych asistentov v prípade teroristických útokov v Nice, Berlíne, Londýne a Štokholme, kde boli počas teroristických útokov použité nákladné vozidlá, s ktorými útočníci vošli do davu ľudí.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP