Vedci sa obávajú života, ktorý ešte neexistuje. Jeho vznik by rozpútal biologickú katastrofu

Britskí vedci upozorňujú na možnú biologickú hrozbu, ktorá by v budúcnosti mohla ohroziť ľudí, zvieratá aj celé ekosystémy. „Obávaný“ zrkadlový život predstavuje hypotetickú formu života, ktorej základné molekuly by mali opačné priestorové usporiadanie ako tie, ktoré prevládajú v živých pozemských organizmoch. Obava spočíva v tom, že zrkadlové mikroorganizmy by sa mohli vyhnúť niektorým prirodzeným ochranným mechanizmom živých organizmov.

Výskumníci z univerzít Strathclyde a Durham navrhli spôsob, ako by sa dali v budúcnosti odhaliť. Ako informuje ScienceAlert, hoci ide o hypotetickú hrozbu, výskumníci publikovali štúdiu, ako by sa obrátené organizmy dali rozpoznať pomocou svetla.

Pravá a ľavá ruka majú rovnaký počet prstov v rovnakom poradí, no keď ich položíš dlaňami nadol, jednu na druhú presne nepriložíš. Podobnú vlastnosť majú aj mnohé molekuly, z ktorých sa skladá život na Zemi. Ak by existovala baktéria postavená z ich zrkadlových verzií, imunitný systém by ju mohol prehliadnuť. Problémom by mohlo byť aj ich nekontrolované šírenie v prírode.

Výskumníci predstavili návrh detekčnej metódy, ktorá využíva kruhovú polarizovanú luminiscenciu (CPL), teda vlastnosť svetla, pomocou ktorej možno skúmať priestorové usporiadanie molekúl.

Princíp spočíva v použití špeciálnych fluorescenčných látok, ktoré sa naviažu na vybrané štruktúry vo vnútri buniek. Výskumníci by analyzovali charakter svetla, ktoré látky vyžarujú. Rozdiel v signáloch by mohol prezradiť, či skúmaná vzorka obsahuje bežné biologické molekuly alebo ich zrkadlové podoby.

MacKenzie a kol., R. Soc. Open Sci. , 2026

Ak by mal zrkadlový život podobné chemické zloženie ako ten pozemský len opačné priestorové usporiadanie molekúl, sondy by mohli poskytnúť svetelné signály, podľa ktorých by sa typy života dali rozlíšiť. Na ich zachytenie by sa dali prispôsobiť kamery či mikroskopy. Použitie viacerých rôznych sond naraz by mohlo znížiť riziko falošných výsledkov.

Niektoré okuliare v 3D kinách využívajú tzv. kruhovú polarizáciu svetla. Pri takom svetle sa smer elektrického poľa počas šírenia otáča podobne ako vývrtka. Práve smer otáčania by podľa výskumníkov mohol prezradiť niečo o molekulách vo vzorke.

Chiralita je vlastnosť, vďaka ktorej sa molekula líši od svojho zrkadlového obrazu. Predstav si dvojitú pravotočivú špirálu DNA. Avšak jej zrkadlová verzia by mala opačné priestorové usporiadanie. Na prvý pohľad to je nepodstatný rozdiel, no pre fungovanie má zásadný význam. Pri živom organizme by obrátené usporiadanie mohlo rozhodovať aj o tom, či naň zaberie liek.

Vedci zatiaľ zrkadlový organizmus neobjavili ani nevytvorili. Obávajú sa však toho, že by zrkadlové baktérie dokázali obísť prirodzenú obranu ľudí, zvierat aj rastlín. Ak by proti nim zároveň nezaberali dostupné lieky, prípadná pandémia by sa mohla vymknúť kontrole. Autori považujú hrozbu síce za málo pravdepodobnú, no jej následky by mohli byť vážne.

Výskumníci prvé merania chcú uskutočniť na bežných bunkách, takže na vývoj testu nepotrebujú vytvoriť zrkadlový organizmus. Ich cieľom je pripraviť nástroje na rozpoznanie možnej hrozby skôr, než sa vôbec objaví.

Čítajte viac z kategórie: Novinky