Európska únia sprísňuje pravidlá pre energetickú hospodárnosť budov a solárna energia sa z dobrovoľného benefitu postupne stáva povinným štandardom. Revidovaná európska smernica zavádza požiadavku na inštaláciu solárnych zariadení postupne, pričom prvá vlna zasiahne nové verejné a nebytové budovy už od konca roka 2026.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Pre firmy, obce aj projektantov to znamená nielen nové investičné náklady, ale predovšetkým nutnosť plánovať solárnu infraštruktúru už vo fáze prvej projektovej dokumentácie. Pozrite sa, ktorých objektov sa nové povinnosti týkajú, ako sa vyhnúť drahým prerábkam a aká je reálna návratnosť takejto investície.

Harmonogram Európskej komisie uvádza ako prvý termín 31. december 2026 pre nové verejné a nebytové budovy s úžitkovou plochou nad 250 m². Typickým príkladom je nový obecný úrad, škola, obchod, kancelária alebo výrobná hala.

Nejde o automatickú povinnosť namontovať panely na každý rodinný dom od januára. Nové obytné budovy sa podľa harmonogramu dostávajú na rad od roku 2030. Pri nových firemných budovách Európska komisia prakticky viaže požiadavku na žiadosti o stavebné povolenie podané od 1. januára 2027. Všetky nové budovy s povolením žiadaným po 29. máji 2026 už majú byť navrhnuté tak, aby budúcu solárnu inštaláciu umožnili bez drahých stavebných zmien.

Presný rozhodujúci moment musí jasne pomenovať slovenský predpis a povoľovacia prax. Investor preto nemá sledovať iba začiatok výstavby alebo kolaudáciu, ale najmä kategóriu objektu, úžitkovú plochu a dátum podania žiadosti. Pri projekte na hrane termínu môže nejasný výklad zmeniť rozpočet o desiatky tisíc eur.

Ďalšie vlny budú nasledovať rýchlo. Od konca roka 2027 sa požiadavka rozširuje na existujúce verejné budovy nad 2 000 m² a na nebytové budovy nad 500 m² pri významnej obnove či povolovaných prácach na streche. Neskôr prídu menšie verejné objekty, nové kryté parkoviská pri budovách a napokon nové obytné budovy. Firma, obec aj projektant tak potrebujú sledovať viac než jediný dátum.

Článok pokračuje pod videom ↓

Výnimka nie je diera v zákone

Smernica používa podmienku technickej vhodnosti a ekonomickej aj funkčnej uskutočniteľnosti. Členské štáty majú vytvoriť národné kritériá, ktoré zohľadnia statiku, orientáciu, tienenie, využiteľnú plochu, pamiatkovú ochranu aj energetický profil budovy. Strecha plná technológie alebo objekt trvalo zatienený susednou halou nemôže dostať rovnaký návrh ako voľná južná strecha.

To však neznamená, že investor si výnimku vyhlási sám. Dôvody bude musieť preukázať podľa slovenskej transpozície, vykonávacích pravidiel a dokumentácie stavby. Kým nie sú národné kritériá definitívne a metodicky zrozumiteľné, projektant má počítať s rezervou a overiť požiadavku na stavebnom úrade aj u energetického špecialistu.

K 14. septembru 2026 je smernica platná na úrovni EÚ a Slovensko pripravovalo jej premietnutie do zákona č. 555/2005 Z. z. Samotný európsky harmonogram však nestačí na určenie každého detailu konkrétnej slovenskej stavby.

fotovoltika
Unsplash

Modelová hala vyjde na približne 90-tisíc eur

Predstavme si novú budovu s úžitkovou plochou 1 000 m² a plochou strechou, z ktorej je po odpočítaní odstupov, svetlíkov a technológií využiteľná polovica. Na 500 m² možno orientačne umiestniť systém okolo 100 kWp. Pri modelovej cene 900 eur za kWp predstavuje investícia približne 90-tisíc eur bez nákladov na prípadné posilnenie prípojky či statiky.

Ak systém na Slovensku vyrobí 1 050 kWh z každého kWp ročne, dodá približne 105 MWh. Budova so 70-percentnou okamžitou vlastnou spotrebou a hodnotou nahradenej elektriny 0,18 eura za kWh ušetrí asi 13 230 eur ročne. Jednoduchá návratnosť vychádza na 6,8 roka. Nezahŕňa financovanie, servis, degradáciu, poistenie ani príjem z prebytkov, a preto nejde o cenovú ponuku.

Pri budove tesne nad hranicou 250 m² môže rovnaká logika znamenať približne 25-kWp systém za modelových 22 500 eur. Povinnosť však neurčuje automaticky výkon podľa podlahovej plochy. Veľkosť musí vychádzať z použiteľnej plochy, miestnych podmienok a národných kritérií. Predimenzovaný systém s vysokými prebytkami nemusí byť ekonomicky najlepším riešením.

Návratnosť sa výrazne zmení podľa prevádzky. Obchod alebo úrad spotrebúva elektrinu práve cez deň, keď panely vyrábajú, a preto vie veľkú časť produkcie využiť priamo. Sklad s minimálnou dennou spotrebou bude viac exportovať a potrebuje inú veľkosť systému, batériu alebo zmluvu na odber prebytkov. Rovnakých 100 kWp teda nevytvára rovnakú úsporu na každej budove.

Smernica nepozná iba fotovoltiku

Európska komisia výslovne spomína fotovoltiku aj solárne termické zariadenia. Fotovoltika vyrába elektrinu pre osvetlenie, technológie, tepelné čerpadlo alebo nabíjanie áut. Solárny termický kolektor ohrieva vodu a môže pomáhať vykurovaniu. Technologicky neutrálne znenie teda nevytvára jedinú odpoveď pre všetky budovy.

Či konkrétny solárny ohrev vody splní slovenskú povinnosť sám, bude závisieť od konečných národných kritérií a energetického návrhu. Hotel, športovisko alebo nemocnica s vysokou spotrebou teplej vody môže mať inú optimálnu kombináciu než sklad s veľkou strechou a dennou spotrebou elektriny. Často dáva zmysel fotovoltika, inokedy termické kolektory alebo kombinácia.

Najväčšou chybou by bolo chápať rok 2026 ako povel na rýchly nákup panelov bez projektu. Smernica tlačí solár do architektúry budovy už pri povoľovaní: strecha musí uniesť zaťaženie, káblové trasy majú byť pripravené a prípojka dimenzovaná. Kto tieto rozhodnutia urobí v návrhu, môže povinnosť splniť lacnejšie než investor, ktorý bude hotovú budovu neskôr prerábať.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP