Americká stratosférická platforma Sceye absolvovala mesačnú cestu z Nového Mexika do Japonska a späť, počas ktorej preletela takmer 30 000 kilometrov. Vo výške približne 17 kilometrov sa zmenila na lietajúcu mobilnú základňovú stanicu, ku ktorej sa pripájali bežné smartfóny bez špeciálneho hardvéru.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Medzi klasickými mobilnými vysielačmi a satelitmi sa začína rodiť tretia vrstva telekomunikačnej infraštruktúry. Americká spoločnosť Sceye práve dokončila svoj zatiaľ najambicióznejší test platformy HAPS, ktorá sa pohybuje v stratosfére vysoko nad dopravnými lietadlami, ale zároveň násobne bližšie k povrchu než telekomunikačné satelity.

Experimentálna misia Service Test 1 odštartovala 9. augusta 2026 z Nového Mexika. Platforma potrebovala 13 dní na prelet viac ako 15 000 kilometrov do Japonska, kde následne vyše týždňa vykonávala telekomunikačné experimenty. Potom sa otočila a zamierila späť cez Tichý oceán. Do kontinentálnych USA vstúpila 4. septembra a o deň neskôr dorazila do oblasti sídla spoločnosti v Moriarty. Celá misia trvala 30 dní a platforma počas nej preletela takmer 30 000 kilometrov.

Nešlo pritom o klasické lietadlo. Sceye používa LTA HAPS – High Altitude Platform System, teda ľahšiu než vzduch stratosférickú platformu využívajúcu vztlak. Počas japonských testov sa pohybovala približne vo výške 16,5 až 17 kilometrov.

Z výšky 17 km zavolali na obyčajný smartfón

Rekordná vzdialenosť je pôsobivá, ale z technologického pohľadu nie je najdôležitejšou časťou experimentu. Sceye totiž do Japonska neletelo iba ukázať, že jeho platforma dokáže prežiť mesiac v stratosfére.

Článok pokračuje pod videom ↓

Na palube niesla systém SceyeCELL, ktorý spoločnosť opisuje ako „cell tower in the sky“. Po prílete sa platforma napojila do jadra siete japonského SoftBanku a začala fungovať ako základňová stanica vo vzduchu. SoftBank vo výsledkoch experimentu potvrdil, že spojenie fungovalo priamo s bežnými smartfónmi na zemi bez potreby ich hardvérovo upravovať.

Používatelia cez stratosférickú platformu uskutočnili hlasové hovory, posielali textové správy, používali internet, videohovory a streamovali video. Testovalo sa dokonca tiesňové volanie a systém núdzových výstražných správ určený pre rozsiahle katastrofy. Podľa SoftBanku išlo o prvý úspešný komunikačný test medzi HAPS a smartfónmi v japonskom vzdušnom priestore.

Princíp trochu pripomína riešenie, ktoré už poznáme aj zo Slovenska. Telekom testoval bezpilotné lietadlo Primoco fungujúce ako lietajúca LTE základňová stanica, ktorá dokáže po katastrofe dočasne nahradiť poškodenú pozemnú infraštruktúru. Sceye však posúva rovnakú základnú myšlienku do úplne inej mierky – namiesto niekoľkých kilometrov nad zemou operuje dlhodobo v stratosfére.

Jedna platforma má nahradiť približne 500 vysielačov

Práve výška mení možnosti celého systému. Sceye tvrdí, že plnohodnotná HAPS platforma s kompletným telekomunikačným vybavením má dokázať pokryť územie zodpovedajúce približne 500 pozemným mobilným vysielačom. Ide zatiaľ o údaj výrobcu pre budúce komerčné nasadenie, nie o rozsah pokrytia nezávisle potvrdený aktuálnym experimentom.

Platforma navyše nemusí neustále krúžiť nad obrovským územím ako lietadlo. Počas testovania pri japonskom pobreží dokázala podľa Sceye a SoftBanku dlhší čas udržiavať svoju polohu v oblasti s polomerom iba 5 kilometrov, a to napriek vetrom v stratosfére. Vďaka tomu môže z pohľadu používateľa fungovať skôr ako veľmi vysoký stacionárny vysielač.

Americká stratosférická platforma Sceye absolvovala test
Sceye

Takéto riešenie by dávalo zmysel najmä v oblastiach, kde sa stovky klasických BTS staníc ekonomicky neoplatí stavať, alebo tam, kde ich zničí zemetrasenie, požiar či povodeň. Druhým použitím môže byť rýchle vytvorenie komunikačného pokrytia nad veľkým územím počas krízovej situácie.

Server presunuli z dátového centra priamo do stratosféry

Počas letu však Sceye a SoftBank otestovali ešte zaujímavejšiu vec. Na platformu nainštalovali mobilné jadro siete a webový server, takže časť dát už nemusela zo smartfónu putovať cez HAPS späť do vzdialeného pozemného dátového centra.

Dáta sa spracovali priamo približne 17 kilometrov nad používateľom a výsledok sa poslal späť do telefónu. Priemerná odozva celého procesu dosiahla 68 milisekúnd, čo podľa SoftBanku znamenalo viac než 40-percentné zníženie latencie oproti spracovaniu prostredníctvom internetového cloudu. Operátor tvrdí, že išlo o prvú úspešnú demonštráciu, pri ktorej mobilné jadro a webový server umiestnené na HAPS spracovali požiadavku smartfónu kompletne priamo na palube.

Nie je to teda iba vysielač zavesený pod obrovským balónom. V budúcnosti by nad mestom alebo odľahlým regiónom mohla visieť časť samotnej výpočtovej infraštruktúry siete. SoftBank v tom vidí využitie napríklad pri spracovaní videa v reálnom čase, AI systémoch alebo komunikácii autonómnych strojov.

Experiment preto zahŕňal aj priame spojenie HAPS s dronmi. Cieľom je vytvoriť trojrozmernú sieť, v ktorej nebudú komunikovať iba telefóny na zemi, ale aj stroje pohybujúce sa vo vzduchu.

Nie je to náhrada Starlinku. Vypĺňa medzeru pod ním

Na prvý pohľad sa môže zdať, že Sceye vytvára konkurenta satelitnému internetu. Presnejšie však bude hovoriť o ďalšej vrstve siete.

Klasická BTS je veľmi blízko používateľa a ponúka vysokú kapacitu, ale pokrýva relatívne malé územie. Satelit dokáže pokryť obrovský priestor, no musí fungovať zo stoviek kilometrov vzdialenej obežnej dráhy. HAPS sa snaží usadiť presne medzi nimi – dostatočne vysoko na veľké pokrytie, ale stále iba približne 17 kilometrov nad zemou.

Pre predstavu, satelity Starlink sa bežne pohybujú vo výškach niekoľkých stoviek kilometrov. Pri našom teste Starlinku na Slovensku sme ukázali, ako dokáže nízka obežná dráha výrazne znížiť latenciu oproti starším geostacionárnym satelitným systémom. Stratosférická platforma je však ešte rádovo bližšie.

Sceye preto svoju technológiu neprezentuje ako systém, ktorý má satelity vytlačiť. Firma aj SoftBank hovoria o kombinácii pozemných sietí, stratosféry a satelitov do jednej non-terrestrial network. Práve takéto prepojenie sa očakáva ako jedna zo súčastí budúcich 6G sietí.

Prvý internet zo stratosféry chcú predávať už budúci rok

ST1 zároveň nebol prvým dlhým letom Sceye. V apríli 2026 firma dokončila 12-dňovú a približne 10 300 kilometrov dlhú misiu z Nového Mexika smerom k Brazílii. Aktuálny let teda za niekoľko mesiacov takmer strojnásobil prejdenú vzdialenosť a pridal reálny telekomunikačný test na druhom konci Pacifiku.

Stále však ide o testovaciu technológiu. Údaj o pokrytí ekvivalentnom 500 vysielačom pochádza od Sceye, rovnako ako tvrdenia o budúcej ekonomike prevádzky. Ak majú HAPS fungovať nepretržite celé mesiace alebo roky, musia zvládnuť dlhodobé stratosférické vetry, cykly dňa a noci, spoľahlivé zásobovanie energiou, údržbu aj komplikované pravidlá vzdušného priestoru.

SoftBank už napriek tomu nehovorí o vzdialenej budúcnosti. Japonský operátor chce poznatky z aktuálneho experimentu využiť na komercializáciu HAPS služieb v Japonsku od roku 2027.

A práve to je na 30-tisíc kilometrov dlhej ceste najdôležitejšie. Sceye nedokázalo iba to, že obrovská ľahká platforma preletí Pacifik tam a späť. Ukázalo, že po prílete na druhý koniec sveta môže zostať nad vybraným územím, pripojiť obyčajný smartfón k mobilnej sieti a dokonca spracovať jeho dáta priamo v stratosfére. Ak sa tento model podarí preniesť z testu do komerčnej prevádzky, medzi vysielačmi na zemi a satelitmi nad nimi skutočne vznikne úplne nová vrstva internetu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP