Slováci platia za plyn zbytočne skoro. Klimatizácia môže byť na jeseň lacnejšia aj o 39 %

Prvé chladné rána ešte nemusia byť dôvodom zapnúť plynový kotol naplno. Moderná klimatizácia funguje pri kúrení ako tepelné čerpadlo vzduch-vzduch a práve počas miernej jesene dokáže z jednej kilowatthodiny elektriny dostať niekoľkonásobne viac tepla.

Keď vonkajšia teplota klesne zo septembrových dvadsiatok k 15 či 10 °C, domácnosti začínajú riešiť každoročnú otázku. Oplatí sa už zapnúť kotol, alebo stačí klimatizáciou na pár hodín prikúriť?

Rozhodnutie sa dá prepočítať pomerne presne. Potrebujeme cenu elektriny, cenu plynu, reálnu účinnosť kotla a COP klimatizácie. Práve posledná hodnota rozhoduje o tom, či lacnejší plyn dokáže prekonať násobne efektívnejšie elektrické kúrenie.

Klimatizácia totiž teplo nevyrába priamo z elektriny. Presúva ho z vonkajšieho prostredia do interiéru. Rovnaký princíp využíva klasické tepelné čerpadlo, ibaže klimatizácia odovzdáva teplo priamo vzduchu v miestnosti namiesto vykurovacej vody.

Rozdiel medzi oboma systémami sme už podrobnejšie rozobrali v našom prepočte, v ktorom sme porovnali, či sa slovenským domácnostiam viac oplatí drahé tepelné čerpadlo alebo obyčajná klimatizácia. Drahé čerpadlo alebo obyčajná klíma? Spočítali sme, čo Slovákom skutočne ušetrí peniaze

Jedna kilowatthodina elektriny môže priniesť štyri kilowatthodiny tepla

Výkon klimatizácie pri kúrení dobre opisuje hodnota COP. Ak dosiahne COP 4, spotrebuje približne jednu kilowatthodinu elektriny na dodanie štyroch kilowatthodín tepla. Pri COP 3 dostaneš z jednej kilowatthodiny elektriny približne tri kilowatthodiny tepla.

Moderné zariadenia sa pri priaznivých podmienkach dokážu dostať vysoko nad hodnotu 4. Napríklad aktuálny katalóg rezidenčných klimatizácií Daikin pre rok 2026 uvádza pri vybraných modeloch FTXP nominálne COP približne od 4,02 do 4,77 a sezónny SCOP niektorých výkonových verzií nad 4,6.

Tieto hodnoty však nemožno preniesť na každú teplotu a každé zariadenie. COP sa mení podľa vonkajšej teploty, požadovanej teploty interiéru, výkonového zaťaženia, vlhkosti aj konkrétnej konštrukcie klimatizácie.

Pri ochladzovaní navyše rastie význam odmrazovania vonkajšej jednotky. Terénny výskum amerického National Renewable Energy Laboratory sledoval tepelné čerpadlá počas celých vykurovacích sezón a samostatne meral ich výkon vrátane odmrazovacích cyklov a prevádzky pri nízkych teplotách.

Pre náš prepočet preto nepoužívame reklamné maximum konkrétnej klimatizácie. Pracujeme s jednoduchým modelom COP 4,5 pri 15 °C, 4,0 pri 10 °C, 3,5 pri 5 °C a 3,0 pri nule. Ide o modelové hodnoty, nie tvrdenie, že každá klimatizácia dosiahne presne takýto výkon.

Aktuálne slovenské ceny výrazne menia výsledok

Pri elektrine vychádzame z koncových regulovaných cien SPP platných od 1. júla 2026. Pri jednotarifnej sadzbe DD2 a domácnosti s energopomocou stojí odobratá elektrina 0,16033 €/kWh na západe, 0,16062 €/kWh na strednom Slovensku a 0,16939 €/kWh na východe, vrátane DPH.

Bez energopomoci ide v rovnakých regiónoch o 0,19750, 0,19779 a 0,20657 €/kWh. Ako hlavný model používame stredné Slovensko a cenu 0,16062 €/kWh.

Pri plyne počítame s tarifou D3, ktorú SPP odporúča domácnostiam so spotrebou približne od 18 173 do 42 760 kWh ročne. Variabilná koncová cena s energopomocou predstavuje 0,05295 €/kWh vrátane DPH. Bez energopomoci je to 0,07189 €/kWh.

Do modelu vstupuje ešte účinnosť kotla. Použili sme 90 %, čo je realistickejší prevádzkový predpoklad než ideálne katalógové maximum. Staršie terénne meranie britského Energy Saving Trust ukázalo, že reálna sezónna účinnosť kondenzačných kotlov sa môže významne líšiť podľa prevádzky a pri sledovaných kotloch sa často pohybovala v pásme približne 80 až 90 %.

Podrobnejší pohľad na ročné náklady oboch systémov nájdeš aj v našej samostatnej analýze tepelného čerpadla a plynového kotla na slovenských modelových domácnostiach.

Čítaj viac z kategórie: Tech