Svet je v strehu. Američania začali masívne zbrojiť

Spojené štáty rozbiehajú jedno z najväčších rozširovaní výroby presnej raketovej munície za posledné desaťročia. 133 014 presne navádzaných rakiet. Také množstvo GMLRS chce mať americká armáda pokryté novou výrobnou kapacitou medzi rokmi 2028 až 2034. Nejde pritom o izolovaný nákup ani o jediný zbraňový systém, pri ktorom Washington prudko stláča plyn.

Len deň pred zverejnením detailov o GMLRS získal Raytheon kontrakt za 22,9 miliardy dolárov, ktorý má umožniť zvýšenie produkcie striel Tomahawk z približne 60 na viac než 1 000 kusov ročne. Patriot PAC-3 MSE má ísť z približne 600 na 2 000 ročne, THAAD z 96 na 400 a výrobná kapacita nových rakiet PrSM sa má zoštvornásobiť.

Jednotlivé čísla už preto začínajú skladať oveľa väčší obraz. USA sa nesnažia iba doplniť niekoľko prázdnejších skladov. Menia spôsob, akým ich zbrojársky priemysel funguje.

Pre HIMARS chcú ďalších 133-tisíc rakiet

Najnovší krok sa týka GMLRS, teda základnej presne navádzanej munície používanej raketometmi M142 HIMARS a pásovými M270. Americká armáda vydala prieskum trhu, v ktorom od priemyslu požaduje schopnosť zabezpečiť celkovo 133 014 rakiet GMLRS. Požadovaná kapacita predstavuje presne 19 002 rakiet ročne od fiškálneho roka 2028 do 2034. Prvé dodávky v rámci budúceho kontraktu by sa podľa dokumentácie začali vo februári 2030.

Do programu majú patriť klasické rakety s jednotnou bojovou hlavicou, verzia Alternative Warhead aj predĺžená ER-GMLRS. Základné GMLRS dosahujú približne 70 kilometrov, predĺžená verzia má hranicu posúvať približne k 150 kilometrom.

Číslo je mimoriadne aj v porovnaní s tým, čo už Lockheed Martin stihol vybudovať. Výrobca zvýšil kapacitu GMLRS na približne 14 000 kusov ročne. Nová požiadavka armády by teda potrebovala ďalšie zvýšenie približne o 36 %.

Samotné odpaľovacie zariadenia už pritom prešli vlastným zrýchlením. Lockheed Martin predtým zdvojnásobil výrobnú kapacitu HIMARS z 48 na 96 odpaľovacích zariadení ročne.

Tomahawk ukazuje, aké extrémne čísla Washington požaduje

GMLRS však ani zďaleka nie je najagresívnejším výrobným skokom. Raytheon 17. augusta oznámil sedemročný kontrakt amerického námorníctva za 22,9 miliardy dolárov na Tomahawky. Výsledkom má byť kapacita presahujúca 1 000 striel ročne. Agentúra Reuters uvádza, že súčasná produkcia je iba približne 60 kusov ročne.

Ak sa cieľ podarí naplniť, hovoríme o zvýšení výrobnej kapacity približne sedemnásťkrát. Nie je to len plán na papieri. RTX uvádza, že už počas prvého polroka 2026 dodal trojnásobne viac Tomahawkov než v rovnakom období minulého roka. Firma teraz investuje do výrobných hál, pracovníkov aj stovák menších dodávateľov.

Podobný model Pentagon presadzuje pri celej skupine munície. Namiesto krátkych jednoročných objednávok dáva výrobcom niekoľkoročný signál, že vysoký odber bude pokračovať. Firmy tak majú dôvod postaviť nové haly a výrobné linky, ktoré by sa pri neistých objednávkach nemuseli ekonomicky oplatiť.

U.S. Navyderivative/Wikimedia Commons

Patriot z 600 na 2 000, THAAD zo 96 na 400

Najväčšie peniaze momentálne tečú do protivzdušnej a protiraketovej obrany. Lockheed Martin získal viacročný kontrakt, ktorého celková potenciálna hodnota dosahuje 58,62 miliardy dolárov, na rozširovanie produkcie interceptorov PAC-3 MSE pre systém Patriot. Kapacita má narásť z približne 600 na 2 000 rakiet ročne a novú úroveň má firma dosiahnuť do konca roka 2030.

Pri systéme THAAD je skok ešte výraznejší. Sedemročný kontrakt s potenciálnou hodnotou do 35 miliárd dolárov má umožniť rast z 96 na 400 interceptorov ročne.

Pentagon pritom nezvyšuje iba finálnu montáž rakiet. Boeing dostal rámec na strojnásobenie výroby navádzacích hlavíc PAC-3, zatiaľ čo L3Harris má takmer strojnásobiť výrobu pohonných systémov PAC-3 a zoštvornásobiť produkciu pohonných komponentov pre THAAD.

To je dôležitý detail. Vyrobiť viac rakiet nestačí, ak chýba motor, navádzací systém alebo elektronika. Američania preto rozširujú celý dodávateľský reťazec, nie iba montážnu halu konečného výrobcu.

Raytheon má zároveň rozširovať výrobu interceptorov SM-3 Block IIA, urýchliť SM-3 Block IB a zvýšiť AMRAAM na minimálne 1 900 a SM-6 na viac ako 500 kusov ročne.

PrSM, nová dlhodosahová raketa určená aj pre HIMARS a M270, má podľa dohody medzi Lockheed Martinom a Pentagonem dostať štvornásobnú výrobnú kapacitu. Javelin sa má do konca tohto roka dostať z 2 400 na 3 960 rakiet ročne, teda približne o 65 % vyššie. Raytheon navyše v júli oznámil plán zdvojnásobiť globálnu výrobu Stingerov, pričom časť dodávateľského reťazca presúva aj do Európy.

Raytheon

Nejde už iba o rakety

Rovnakú transformáciu vidno pri klasickej delostreleckej munícii. Americká armáda sa stále tlačí k výrobnej kapacite 100 000 kusov 155 mm munície mesačne. V apríli otvorila v Kansase ďalší závod, ktorý má po plnom rozbehu vyrábať 12 000 projektilov M795 mesačne. Armáda ho označila už za 13. nový alebo modernizovaný závod otvorený v rámci rozširovania muničnej základne.

Toto všetko vysvetľuje, prečo sa súčasné americké zbrojenie nedá zredukovať na jeden obrovský kontrakt. Washington sa pokúša obnoviť priemyselnú schopnosť vyrábať zbrane vo veľkých sériách a dlhodobo, nie iba v tempe potrebnom pre mierové zásoby.

Pred niekoľkými dňami sme na FonTechu upozorňovali, že americkým zásobám najžiadanejších rakiet rastú problémy a nedostatok sa prenáša aj na spojencov v Európe. Najnovšie dohody ukazujú druhú polovicu rovnice: Pentagon už nezačína hovoriť iba o nedostatku, ale podpisuje kontrakty a od priemyslu požaduje násobne vyššie kapacity.

Háčik je v čase. Nová továreň, pracovníci, dodávatelia motorov a navádzacích systémov nevzniknú zo dňa na deň. Pri GMLRS sa prvé dodávky z pripravovaného programu spomínajú až od roku 2030, PAC-3 má dosiahnuť cieľovú kapacitu do konca rovnakého roka.

USA teda zbrojársku výrobu rozbiehajú naplno. Otázkou už nie je, či chcú vyrábať viac, ale ako rýchlo dokáže priemysel premeniť rekordné kontrakty na skutočné rakety v skladoch.

Čítajte viac z kategórie: Novinky