Päť mesiacov bojov s Iránom odhalilo slabinu americkej vojenskej mašinérie. Pentagon má špičkové zbrane, no nové kusy prichádzajú o celé roky neskôr, než ich armáda potrebuje.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Spojené štáty dokážu zasiahnuť tisíce kilometrov vzdialený cieľ a zachytiť balistickú raketu letiacu k vojenskej základni. Oveľa väčší problém však majú s tým, ako rýchlo použitú muníciu nahradiť.

Pentagon preto stratil trpezlivosť. Námestník ministra obrany Steve Feinberg dal spoločnostiam Boeing, Lockheed Martin, RTX a ďalším výrobcom 21 dní na predloženie plánov, ktoré majú „výrazne“ skrátiť dodávky a zvýšiť produkciu kritických zbraní.

Interné memorandum z 5. augusta získal denník The Washington Post, pričom jeho pravosť následne potvrdil hovorca Pentagonu. „Vývojové cykly trvajúce celé roky nie sú prijateľné,“ napísal Feinberg. Výsledky majú ovplyvniť už prípravu amerického obranného rozpočtu na fiškálny rok 2028.

Jedna raketa príde o tri a pol roka

Rozsah problému ukazujú dodacie lehoty dvoch najdôležitejších amerických protiraketových zbraní. Podľa odhadov think-tanku Center for Strategic and International Studies trvá dodanie interceptorov PAC-3 MSE pre systém Patriot približne 42 mesiacov. Pri raketách THAAD sa čaká asi 53 mesiacov.

Článok pokračuje pod videom ↓

To je štyri a pol roka od objednávky po dodanie. Konflikt pritom môže významnú časť zásob spáliť v priebehu niekoľkých týždňov.

Práve vojna s Iránom odkryla rozdiel medzi technologickou prevahou a priemyselnou kapacitou. Americké sily podľa The Washington Post už počas prvého mesiaca odpálili viac než 850 striel Tomahawk, vyše 1 000 interceptorov Patriot a THAAD a viac ako 1 300 taktických balistických rakiet americkej armády.

CSIS odhaduje, že zásoba interceptorov Patriot klesla z predvojnových 2 330 kusov na približne 759 až 827. Pri systéme THAAD má ísť o pokles zo 452 rakiet na 234 až 278. Nejde o oficiálne čísla Pentagonu, ale o analytické odhady založené na dostupných údajoch o nasadení, produkcii a kontraktoch.

Raketový obranný systém Patriot.
Raytheon

Pentagon nechce počuť iba sľuby

Zbrojárske firmy nemajú do troch týždňov poslať všeobecné prezentácie. Pentagon od nich žiada konkrétne výrobné harmonogramy, návrhy na rozšírenie závodov aj zoznam investícií potrebných na zrýchlenie dodávok.

Feinberg zároveň odkázal výrobcom, že musia byť ochotní vložiť do rozširovania kapacít aj vlastné peniaze. Pre firmy obchodované na burze je to citlivá požiadavka. Nové haly, stroje a dodávateľské reťazce stoja miliardy, no rámcové dohody Pentagonu ešte samy osebe nezaručujú objednávky.

Takéto dohody totiž nie sú finálnymi kontraktmi. Americké ministerstvo nimi vyjadruje záujem nakúpiť väčšie množstvo zbraní, rozhodujúce financovanie však musí schváliť Kongres. Výrobcovia tak majú investovať skôr, než dostanú istotu, že štát všetku rozšírenú kapacitu skutočne zaplatí.

Pentagon už začal uzatvárať sedemročné rámcové dohody na zvýšenie výroby súčiastok pre PAC-3 MSE a THAAD. L3Harris má takmer strojnásobiť produkciu vybraných pohonných komponentov pre Patriot a štvornásobne zvýšiť kapacitu pri komponentoch pre THAAD. RTX získal aj kontrakt približne za 442 miliónov dolárov na nové rakety GEM-T pre systém Patriot.

Brittanica

Zrýchliť chce 16 kľúčových programov

Ultimátum sa netýka iba munície spotrebovanej nad Iránom. Feinberg označil 16 programov, pri ktorých Pentagon zvažuje rýchlejší vývoj, vyššie nákupy alebo rozšírenie výroby.

Na zozname je systém protivzdušnej obrany NASAMS, nový mobilný radar, vesmírna sieť na sledovanie rakiet aj Next Generation Interceptor. Ten má v budúcnosti chrániť územie Spojených štátov pred medzikontinentálnymi balistickými raketami.

Pentagon teda nerieši iba prázdnejšie sklady. Pokúša sa prebudovať model, v ktorom sa drahé zbrane objednávajú v obmedzených sériách a ich výroba závisí od úzkej skupiny dodávateľov. Takýto systém dokáže zásobovať armádu v čase mieru, no pri dlhom konflikte naráža na limity materiálov, kvalifikovaných pracovníkov aj výrobných liniek.

Problém, ktorý sa týka aj Európy

Americké výrobné meškanie nekončí na hraniciach USA. Na systémy Patriot a ďalšie americké zbrane sa spoliehajú európski členovia NATO aj Ukrajina. Každý interceptor použitý na Blízkom východe zvyšuje tlak na zásobu, o ktorú sa delia viaceré bojiská a spojenci.

Washington môže naliať do výroby ďalšie desiatky miliárd dolárov, továreň však nevyrastie podpisom kontraktu. Rozšírenie produkcie raketových motorov, navádzacích sústav či bojových hlavíc bude trvať roky.

Ultimátum s lehotou 21 dní preto americké sklady okamžite nenaplní. Odhalí však, ktoré firmy dokážu zrýchliť, koľko to bude stáť a či sú ochotné niesť časť rizika. Iránsky konflikt už medzitým ukázal nepríjemnú realitu: moderná armáda nemusí prehrať preto, že má horšie rakety. Stačí, ak ich nedokáže vyrábať tempom, akým ich spotrebúva.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP