Tím okolo bývalého technického riaditeľa McLarenu, Renaultu a Toyoty dokončuje unikátnu autonómnu útočnú platformu, ktorá má niesť až 300-kilogramový náklad a fungovať aj bez GPS. TigerShark však zatiaľ nie je bojovo overenou náhradou za Storm Shadow.

Britská spoločnosť MGI Engineering oznámila, že jej útočný systém TigerShark bude pre spojeneckých zákazníkov dostupný od októbra 2026. Na nový termín upozornil Defence Blog, kľúčové technické parametre zároveň zverejnil samotný výrobca.

MGI označuje TigerShark ako autonómny „one-way effector“. Ide o jednorazovú platformu, ktorá sa po splnení misie nevracia. Funkčne sa preto približuje strele s plochou dráhou letu, hoci firma ho naďalej prezentuje ako útočný dron.

Za projektom stojí tím vedený Mikeom Gascoynom, bývalým technickým riaditeľom tímov Formuly 1. Pôsobil v McLarene, Jordane, Renaulte, Toyote aj Lotuse. Skúsenosti z motoristického športu teraz jeho firma využíva pri výrobe kompozitných konštrukcií a rýchlom vývoji vojenských systémov.

Dolet 900 km neplatí pri maximálnej rýchlosti

Najsilnejšie čísla TigerSharku treba čítať spolu s podmienkami, za ktorých ich má dosahovať. Produktový list MGI Defence uvádza cestovnú rýchlosť 650 km/h a maximum 750 km/h.

Pri maximálnom náklade a cestovnej rýchlosti má TigerShark doletieť 900 kilometrov. Ak však poletí s rovnakým nákladom maximálnou rýchlosťou, deklarovaný dolet klesne na 550 kilometrov. Čísla 900 km a 750 km/h preto nemožno automaticky spájať do jedného letového profilu.

MGI Engineering

Modulárny nákladový priestor má uniesť 200 až 300 kilogramov. Prázdny stroj váži podľa výrobcu 170 kilogramov, maximálna vzletová hmotnosť dosahuje 800 kilogramov. Namiesto výbušnej hlavice môže niesť aj vybavenie na elektronický boj alebo rušenie komunikácie.

Spoločné oznámenie MGI a Auterionu po prvých letoch v apríli hovorilo dokonca o dosahu presahujúcom 1 000 kilometrov. Firmy však nezverejnili použitú hmotnosť nákladu ani podrobný letový profil. Pre porovnanie plne zaťaženého stroja je preto bezpečnejšie pracovať s aktuálne uvádzanými 900 kilometrami.

Formulu 1 preniesli do zbrojárskeho priemyslu

Prepojenie s Formulou 1 nespočíva iba v menách konštruktérov. MGI stavia TigerShark z kompozitných materiálov, využíva rýchle prototypovanie a časť nosovej sekcie s priestorom pre avioniku vyrába 3D tlačou. Firma chce rovnakým spôsobom urýchľovať úpravy konštrukcie aj zavádzanie nového softvéru či nákladu.

TigerShark vzniká v rámci britského programu Project Brakestop. Britské ministerstvo obrany požadovalo pozemne odpaľovanú zbraň s doletom najmenej 500 kilometrov, rýchlosťou nad 600 km/h a hlavicou vážiacou aspoň 225 kilogramov.

Súčasťou zadania bola cieľová cena približne 400-tisíc libier bez hlavice a schopnosť vyrábať najmenej 20 kusov mesačne. To však nie je potvrdená predajná cena TigerSharku. MGI presnú jednotkovú cenu verejne neuviedla.

MGI Engineering

Do programu sa prihlásilo 27 spoločností. Do letových skúšok postúpili tri systémy: TigerShark od MGI, SkyLance od Rotron Aerospace a Crossbow od MBDA. Práve konkurenčnému systému Crossbow, ktorý vznikol za deväť mesiacov, sme sa už venovali aj na FonTechu.

Bez GPS, operátora aj trvalého spojenia

Najdôležitejšou technológiou TigerSharku nemusí byť jeho rýchlosť, ale navigácia. Výrobca kombinuje inerciálny navigačný systém s porovnávaním terénu a vopred nahratých máp.

Inerciálna navigácia počíta polohu pomocou vlastných senzorov a nepotrebuje externý signál. Jej chyba sa však počas dlhého letu postupne zväčšuje. Mapovanie terénu má túto odchýlku korigovať porovnaním krajiny pod strojom s uloženými dátami.

TigerShark preto podľa MGI nepotrebuje nepretržitý signál GPS ani spojenie s operátorom. Autonómia sa však v zverejnených materiáloch týka najmä letu a navigácie. Výrobca netvrdí, že by systém samostatne vyhľadával a vyberal ciele bez predchádzajúceho naplánovania misie.

Odolnosť proti rušeniu má veľký význam práve na Ukrajine. Dlhodosahové drony tam už kombinujú inerciálnu navigáciu, digitálne mapy a počítačové videnie, pretože klasický satelitný signál môže protivník potlačiť alebo podvrhnúť.

TigerShark sa odpaľuje zo zeme a výrobca počíta aj so salvami viacerých kusov. Cieľom je zahltiť obranu väčším počtom prichádzajúcich hrozieb. Nejde o záruku prieniku, ale o ekonomický tlak: obranca musí proti lacnejším útočným platformám míňať obmedzené zásoby podstatne drahších rakiet. Práve nepomer medzi cenou dronu a interceptoru sa stal jedným z najväčších problémov ukrajinskej PVO.

Dostupný ešte neznamená pripravený na vojnu

TigerShark má za sebou prvé lety aj skúšky na britskom polygóne Hebrides Range. Ministerstvo obrany zároveň zadalo finalistom ďalšiu fázu programu, v ktorej má každý dodať 15 vylepšených systémov spolu s odpaľovacími a podpornými vozidlami. Nasledovať majú ďalšie skúšky vo Veľkej Británii a neskôr aj na Ukrajine.

Oznámenie o dostupnosti od októbra preto nemožno zamieňať s plnou operačnou pripravenosťou. Verejne stále chýbajú údaje o presnosti zásahu, odolnosti proti modernej PVO, úspešnosti navigácie pri silnom rušení aj o konečnej cene sériového kusu.

TigerShark zatiaľ nenahrádza Storm Shadow. Briti ním skúšajú inú ekonomiku vojny: menej zložitú zbraň, ktorú dokážu vyrobiť rýchlejšie a vo väčšom počte. Rozhodujúce nebude, či na papieri prekoná drahšie strely, ale či MGI naozaj zvládne sľubovanú sériovú výrobu a zopakuje deklarované parametre mimo kontrolovaných skúšok.

Čítajte viac z kategórie: Novinky