V tomto texte boli použité materiály SITA.

Rusko počas vojny opakovane útočilo na ukrajinskú energetickú infraštruktúru a snažilo sa milióny ľudí pripraviť o elektrinu, kúrenie či vodu. Teraz sa však čoraz častejšie objavujú scenáre, podľa ktorých by sa podobný problém mohol obrátiť proti samotnému Rusku. A tomu sa už povie krátkozraký vojenský paradox.

Ukrajinský vojensko-politický analytik Oleksandr Kovalenko tvrdí, že výpadky elektriny v Moskve a Moskovskej oblasti už tento alebo budúci rok nemožno vylúčiť. Podľa neho sa vojna dostáva do fázy, keď sa cieľom nestávajú iba sklady munície či rafinérie, ale aj energetické uzly, od ktorých závisí fungovanie najväčšieho ruského mesta.

Ak by sa tento scenár naplnil, nešlo by len o symbolický zásah. Moskva predstavuje administratívne, finančné aj technologické centrum krajiny. Práve preto patrí medzi najcitlivejšie body ruskej infraštruktúry. Kovalenko navyše upozorňuje, že ruská protivzdušná obrana má výrazne väčšie problémy s malými a nízko letiacimi dronmi než s klasickými raketami.

Dôvod je jednoduchý. Mnohé moderné bezpilotné lietadlá využívajú kompozitné materiály, ktoré majú nižšiu radarovú stopu. Navyše dokážu letieť tesne nad terénom, medzi lesmi alebo pozdĺž riečnych koridorov, kde ich radary zachytávajú podstatne horšie.

Situáciu komplikuje aj elektronický boj. Rusko investovalo obrovské zdroje do systémov rušenia satelitnej navigácie GPS. Ukrajina však postupne nasadzuje drony schopné fungovať aj v prostredí silného rušenia. Využívajú kombináciu inerciálnej navigácie, digitálnych máp terénu a v niektorých prípadoch aj prvky počítačového videnia, ktoré pomáhajú identifikovať cieľ v záverečnej fáze letu.

Výsledkom je, že zachytiť každý jednotlivý dron sa stáva čoraz náročnejšie. A pri masovom nasadení rozhoduje aj jednoduchá matematika. Obranca musí zlikvidovať prakticky všetky ciele, útočníkovi často stačí jediný úspešný zásah.

Energetická sieť má svoju Achillovu pätu

Pri útokoch na energetiku nemusí byť hlavným cieľom samotná elektráreň. Oveľa zaujímavejším terčom sú rozvodne, transformátorové stanice a takzvané autotransformátory. Ide o obrovské zariadenia, ktoré prepájajú jednotlivé úrovne elektrickej sústavy a umožňujú prenos energie na veľké vzdialenosti.

Práve tieto komponenty patria medzi najzraniteľnejšie časti siete. Ich výroba nie je otázkou týždňov. V mnohých prípadoch trvá mesiace až roky. Navyše ide o špecializované zariadenia s hmotnosťou desiatok až stoviek ton, ktoré sa nedajú jednoducho skladovať vo veľkých rezervách.

Ak dôjde k poškodeniu chladiacich systémov alebo k požiaru transformátora, následky môžu byť katastrofálne. Nahradiť takýto prvok je výrazne náročnejšie než opraviť poškodené elektrické vedenie.

YouTube/Drone Pro Hub

Jeden zásah môže spustiť domino

Moderné energetické siete fungujú ako prepojený organizmus. Ak vypadne kľúčový uzol, zaťaženie sa automaticky presúva na ďalšie časti siete. Práve tu vzniká riziko takzvaných kaskádových výpadkov. Ak sú okolité rozvodne už blízko svojich limitov, môžu sa začať postupne odpájať ďalšie segmenty siete, aby sa zabránilo poškodeniu generátorov a ďalších kritických zariadení.

V megapolise veľkosti Moskvy by podobná situácia mohla zasiahnuť metro, čerpacie stanice vody, mobilné siete, dátové centrá, bankový sektor aj časť štátnej administratívy. Krátkodobý výpadok elektriny by síce systém pravdepodobne zvládol, no opakované zásahy do kľúčových energetických uzlov by mohli vytvoriť výrazne väčší problém.

Kovalenko zároveň tvrdí, že Rusko nemá dostatočné kapacity záložného energetického zabezpečenia. Na prvý pohľad môže znieť logicky argument, že Moskva by mohla jednoducho nakúpiť generátory zo zahraničia. V praxi je však situácia oveľa komplikovanejšia.

Malé dieselové agregáty dokážu udržať v prevádzke rodinný dom alebo menšiu budovu. Moskva však potrebuje napájať metro, nemocnice, dátové centrá, administratívne komplexy, telekomunikačnú infraštruktúru a milióny domácností.

Na to sú potrebné priemyselné záložné systémy s výkonom v megawattoch. Ich výroba, doprava, inštalácia a integrácia do existujúcej siete predstavujú logisticky aj finančne extrémne náročný proces. Navyše mnohé technológie podliehajú sankciám alebo majú obmedzenú dostupnosť.

Energetika sa mení na jedno z hlavných bojísk vojny

Vojna na Ukrajine ukazuje, že moderné konflikty sa nevedú iba na fronte. Rovnako dôležitá je schopnosť zasiahnuť energetiku, logistiku, komunikácie a priemyselné zázemie protivníka.

Kovalenkove predpovede zatiaľ zostávajú odhadom a nikto nevie, či sa scenár rozsiahlejších blackoutov v Moskve skutočne naplní. Isté však je, že technologická rovnováha sa mení. Kým Rusko dlhodobo útočilo na ukrajinskú energetickú infraštruktúru drahými raketami, Ukrajina čoraz častejšie odpovedá relatívne lacnými dronmi s dlhým doletom.

Práve energetická sieť sa preto môže stať jedným z najdôležitejších bojísk nasledujúcej zimy. A pre Moskvu by prípadný výpadok elektriny nepredstavoval len nepríjemnosť, ale aj test odolnosti celého systému.

Čítajte viac z kategórie: Novinky