Dažďová voda má jednu neodolateľnú vlastnosť: na faktúre za ňu nenájdeš ani cent. To však ešte neznamená, že je lacné ju zachytiť a používať. Medzi kvapkou na streche a vodou v záhradnej hadici stojí filter, čerpadlo, potrubie, výkop a najmä nádrž, ktorá môže stáť tisíce eur.

Prepočítali sme preto modelový rodinný dom so strechou s pôdorysnou plochou 100 m² v troch odlišných regiónoch. Použili sme zrážkové normály SHMÚ pre Bratislavu-letisko, Poprad a Košice-letisko za obdobie 1991 až 2020. Aby sme izolovali vplyv počasia, vo všetkých troch lokalitách sme úsporu ocenili rovnakou aktuálnou variabilnou tarifou BVS: 1,8241 eura za kubický meter vodného a 1,7644 eura za kubický meter stočného s DPH.

Výsledok nášho prepočtu je celkom zaujímavý a mnohých naozaj prekvapí.

Zo 100 m² strechy nezískaš celý dážď

Základný prepočet je jednoduchý. Jeden milimeter zrážok na jednom štvorcovom metri predstavuje jeden liter vody. Ak teda v Bratislave spadne podľa normálu 574,5 mm za rok, na 100 m² strechu dopadne 57 450 litrov, teda 57,45 m³ vody.

Časť vody ostane na krytine, odparí sa alebo minie povrch strechy a odkvap. Ďalšiu časť stratí systém pri filtrácii a prvom oplachu nečistôt. V modeli používame odtokový súčiniteľ strechy 0,80 a účinnosť filtra 0,90. Do nádrže preto nepripíšeme 100 %, ale 72 % zrážok: objem = zrážky × 100 m² × 0,80 × 0,90 / 1 000.

Bratislavský hrubý potenciál 57,45 m³ sa tak zníži na 41,36 m³ ročne. V Košiciach je výsledkom 44,10 m³ a v Poprade 45,84 m³. Rozdiel medzi najsuchšou a najvlhšou z trojice je len 4,48 m³ za rok. Pri samotnom vodnom má hodnotu približne 8,17 eura, pri súčte vodného a stočného približne 16,08 eura. Región teda hrá úlohu, ale účet za nádrž neporazí.

Nádrž vodu presúva v čase

Ročný súčet stále nehovorí, koľko vody domácnosť naozaj využije. Záhrada ju potrebuje najmä od apríla do septembra, kým počas zimy sa nádrž môže naplniť a ďalšie zrážky odtečú prepadom. Práve tu vstupuje do hry objem zásobníka.

Pre porovnanie sme vytvorili záhradný model so spotrebou 40 m³ za sezónu. Dopyt sme rozdelili na 3 m³ v apríli, 5 m³ v máji, 8 m³ v júni, 10 m³ v júli, 9 m³ v auguste a 5 m³ v septembri. Mesačné normály SHMÚ sme v rámci jednotlivých mesiacov rozložili rovnomerne po dňoch a systém nechali opakovať normálový rok, aby výsledok neskresľovala náhodne prázdna nádrž 1. januára.

Je to však ideálny bilančný, nie projektantský model. Rovnomerné rozloženie dažďa je skôr priaznivé: skutočný rok má prívalové lejaky, ale aj niekoľkotýždňové suchá, takže reálna nádrž môže časť vody preliať a inokedy zostať prázdna. Model je však dosť presný na porovnanie regiónov a veľkostí za rovnakých podmienok.

Najmenšia dvojkubíková nádrž využije v Bratislave približne 26 m³, v Košiciach 31,22 m³ a v Poprade 32,88 m³. Päťkubíková nádrž pridá iba tri kubíky ročne, pretože veľká časť dodatočnej kapacity čaká mimo zavlažovacej sezóny. Desaťkubíkový zásobník sa dostane na 34,01 až 40 m³, no jeho vyššia cena zhltne finančný prínos.

Ilustračný obrázok - schéma (ChatGPT)

Tri ceny nádrží, tri nepríjemné návratnosti

Pri cenách sme vychádzali z jednej porovnateľnej produktovej rady podzemných nádrží so čerpadlom. Dvojkubíkový set bol v čase spracovania ponúkaný za 1 399,90 eura, päťkubíkový za 2 599,90 eura a desaťkubíkový za 3 999,90 eura s DPH. Samotný výrobok však nie je hotový systém.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska