Slovensko vstúpilo do Karpatskej osmičky. Na stole je 95 energoprojektov za 40 miliárd eur

Energetická bezpečnosť strednej Európy sa doteraz opierala najmä o národné elektrárne, plynovody a dohody medzi susednými štátmi. Nová Karpatská osmička, označovaná skratkou C8, chce túto spoluprácu posunúť ďalej. Ukrajina, Slovensko, Česko, Poľsko, Rakúsko, Maďarsko, Rumunsko a Srbsko majú pri energetike, doprave či cezhraničnej infraštruktúre vystupovať ako jeden prepojený región.

Na prvom summite v západnej časti Ukrajiny krajiny predstavili spoločné investičné portfólio zahŕňajúce 95 projektov v celkovej hodnote približne 40 miliárd eur. Približne polovicu portfólia tvorí energetika – solárne a veterné elektrárne, batériové úložiská, nové cezhraničné vedenia a využívanie ukrajinských podzemných zásobníkov plynu.

Pre Slovensko to môže znamenať nové možnosti pri dovoze a vývoze elektriny, stabilizácii sústavy či zapojení domácich firiem do obnovy Ukrajiny. Zatiaľ však nemožno hovoriť o desiatkach miliárd, ktoré by už boli schválené alebo vyčlenené pre jednotlivé krajiny.

Miliarda v dohodách, 40 miliárd v plánoch

Pri veľkých investičných fórach treba rozlišovať medzi portfóliom navrhovaných projektov a peniazmi, ktoré už majú zabezpečené financovanie. Karpatská osmička predstavila projekty s celkovou hodnotou 40 miliárd eur, neznamená to však, že sa všetky postavia.

Podľa Reuters bolo na summite podpísaných alebo pripravených na podpis viac ako 50 dohôd za vyše jednu miliardu eur. Viac než polovica z nich sa týka energetiky, najmä solárnych a veterných projektov. Nie je však známe, aká časť z miliardy pripadá na energetické dohody ani koľko projektov má slovenského partnera.

Číslo 40 miliárd preto vyjadruje veľkosť spoločného investičného zásobníka. Miliarda eur predstavuje konkrétnejší balík dohôd, ani pri ňom však zverejnené informácie neukazujú, koľko peňazí je už definitívne zabezpečených.

Veterný park s výkonom veľkej elektrárne

Medzi najväčšie predstavené zámery patrí karpatský veterný park s plánovaným výkonom 1,5 GW. To je okamžitý maximálny výkon, nie množstvo elektriny, ktoré zariadenie vyrobí za rok.

Ak by veterný park dosahoval priemerné využitie výkonu 30 %, za rok by vyrobil približne:

1,5 GW × 8 760 hodín × 0,30 = 3,94 TWh elektriny.

Čisto modelovo by takéto množstvo zodpovedalo ročnej spotrebe približne 1,6 milióna domácností pri spotrebe 2,5 MWh na domácnosť. Neznamená to, že elektrina poputuje slovenským domácnostiam. Prepočet iba ukazuje veľkosť projektu a potrebu dostatočne výkonných cezhraničných vedení.

Záverečná deklarácia počíta aj s rozvojom tepelnej a plynovej infraštruktúry, decentralizovaných zdrojov, energetickej efektívnosti a systémov skladovania energie. Podľa informácií zverejnených cez TASR chcú krajiny podporovať nové výrobné kapacity aj modernizáciu kritickej infraštruktúry.

Čo z toho môže získať Slovensko

Slovenskú delegáciu na summite viedol štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Marek Eštok. Za slovenské priority označil rozvoj regiónov, príležitosti pre domácich podnikateľov a zapojenie do obnovy Ukrajiny.

Najväčší praktický význam môže mať posilnenie cezhraničných elektrických prepojení. Viac vedení by Slovensku umožnilo jednoduchšie vyvážať prebytočnú elektrinu a dovážať ju počas výpadkov alebo drahých hodín. Batériové úložiská by zase pomáhali vyrovnávať výrobu veterných a solárnych elektrární.

Druhým dôležitým prvkom je plyn. Ukrajina disponuje rozsiahlymi podzemnými zásobníkmi, ktoré môžu slúžiť aj obchodníkom z členských krajín EÚ. Ich využívanie však závisí od bezpečnostnej situácie, cien prepravy a dôvery firiem, že uskladnený plyn zostane dostupný.

Pre slovenské stavebné, energetické a technologické spoločnosti môže byť zaujímavá aj povojnová obnova Ukrajiny. Potenciál majú dodávatelia transformátorov, káblov, riadiacich systémov, fotovoltiky, tepelných technológií či zariadení na uskladňovanie elektriny.

Slovenský podiel zostáva neznámy

Najväčšou nezodpovedanou otázkou je, ktoré z 95 projektov sa priamo týkajú Slovenska. Zverejnený súhrn neobsahuje kompletný zoznam slovenských partnerov, lokalít, výkonov ani zdrojov financovania.

Karpatská osmička preto zatiaľ predstavuje predovšetkým politický a investičný rámec. Pre slovenské domácnosti z nej nevyplýva okamžité zlacnenie elektriny alebo plynu. Reálny prínos sa ukáže až podľa toho, či vzniknú nové vedenia, úložiská a výrobné zdroje – a či sa do ich výstavby zapoja slovenské firmy.

Čítajte viac z kategórie: Novinky