Namiesto nafty jadro, namiesto kanóna delo. Čína pracuje na 60-tonovom tanku budúcnosti

Tank, ktorý nemusí tankovať naftu a namiesto klasického kanóna používa elektromagnetické delo s dostrelom stoviek kilometrov. Takýto stroj zatiaľ Čína nemá, no jej vojenskí výskumníci už načrtli technickú cestu, ako by mohol vyzerať po roku 2045.

Koncepciu opísali vedci z Inner Mongolia First Machinery Group, jedného z kľúčových čínskych výrobcov obrnenej techniky, a Beijing Institute of Technology. Výskum podporilo Národné kľúčové laboratórium pre integrované technológie návrhu a výroby špeciálnych vozidiel. Štúdia vyšla v čínskom odbornom časopise Acta Armamentarii.

To je zároveň prvá dôležitá brzda pri čítaní celej témy. Nejde o oznámenie sériovej výroby ani o nový tank, ktorý čínska armáda práve testuje. Ide o technologickú roadmapu, pri ktorej samotní autori počítajú s ďalšími simuláciami a testovaním ešte predtým, než by sa niektoré časti mohli dostať do praktického použitia.

Najskôr diesel, jadro až na konci

Vývoj má prebiehať v troch etapách. Prvá počíta ešte s konvenčným pohonom. Približne 60 tonové vozidlo by využívalo dieselový generátor s výkonom okolo 1 500 koní a elektromagnetické delo s energiou 10 MJ. Teoretický dostrel tejto verzie má byť približne 150 kilometrov.

V ďalšej fáze medzi rokmi 2035 až 2045 má energia zbrane stúpnuť na 20 MJ a teoretický dostrel na približne 300 kilometrov. Systém by mal používať niekoľko ton pokročilých zásobníkov energie vrátane pevných batérií a ďalších technológií schopných krátkodobo dodať vysoký výkon.

Až tretia generácia plánovaná po roku 2045 počíta s kompaktným jadrovým zdrojom a railgunom s energiou 50 MJ. Projektil by podľa výpočtov mohol opustiť hlaveň rýchlosťou približne 3,5 km/s, teda viac než desaťnásobkom rýchlosti zvuku, a teoreticky dosiahnuť vzdialenosť okolo 450 kilometrov.

Reaktor nevyrieši najväčší problém railgunu

Na prvý pohľad dáva jadrový reaktor pri elektromagnetickom dele zmysel. Railgun nepotrebuje klasickú prachovú náplň, no pri každom výstrele spotrebuje obrovské množstvo elektrickej energie.

Problém je v tom, že reaktor ju nedokáže dodať v potrebnom zlomku sekundy priamo do zbrane. Musí priebežne nabíjať zásobník energie, z ktorého sa následne krátkym pulzom napája samotný výstrel. Batérie, superkondenzátory, zotrvačníky a výkonová elektronika preto zostávajú kritickou časťou systému aj pri jadrovom pohone.

Presne preto railguny desaťročia narážajú na problémy s napájaním, prehrievaním a životnosťou komponentov. Na FonTechu sme už písali o návrate amerického railgunu General Atomics, pri ktorom sa riešia rovnaké základné limity. Americký projekt pracuje s konfiguráciami do desiatok megajoulov a jeho predchádzajúce generácie zabrzdila práve spoľahlivosť a opotrebovanie.

Dostať reaktor do tanku je ešte väčší problém

Čínska koncepcia počíta s oloveno bizmutovým chladením a reaktorom výkonovej triedy približne 10 MW. Výskumníci si nastavili veľmi agresívne limity: samotný reaktorový modul by sa mal zmestiť približne do dvoch kubických metrov, tienenie žiarenia by nemalo presiahnuť tri tony a palivo by sa malo meniť najskôr po piatich rokoch.

Wikipedia.org/ChatGPT (úprava redakcie)

Tank musí okrem reaktora niesť pancier, posádku alebo autonómne systémy, muníciu, zásobníky energie, senzory a mechaniku pohonu. Reaktor navyše produkuje veľké množstvo odpadového tepla, ktoré treba odvádzať bez obrovských chladičov. Výskumníci zároveň požadujú, aby celý systém prežil mechanické rázy približujúce sa 30 g.

Odborník oslovený South China Morning Post preto označil reaktor v klasickom tanku za mimoriadne problematický najmä pre tienenie, chladenie a bezpečnosť pri poškodení vozidla. Za technicky zaujímavejšiu považuje bezposádkovú platformu, kde by dostupná elektrina mohla napájať radar, elektronický boj či vysokoenergetické zbrane bez potreby chrániť posádku pred žiarením.

Railgun však v Číne nie je iba kresba na papieri

Samotná elektromagnetická technológia už má za sebou reálne experimenty. Čínski výskumníci tento rok v samostatnej práci publikovanej v Acta Armamentarii opísali malokalibrový elektromagnetický systém, ktorý pri skúškach dosiahol úsťovú rýchlosť viac než 2 000 m/s a podľa autorov vykazoval dobrú opakovateľnosť výstrelov.

Iný čínsky tím v reálnom teste vystrelil prototyp navádzaného projektilu, ktorého elektronika prežila zaťaženie približne 20 000 g a silné magnetické pole. To nerobí z 50 MJ tankového railgunu hotovú technológiu, ale ukazuje, že niektoré problémy, ktoré ešte pred rokmi existovali prevažne v simuláciách, už Čína skúša hardvérovo.

Aj preto sa koncept jadrového tanku oplatí sledovať, no bez sci fi nánosu. Najbližších desať rokov sa pravdepodobne nebude rozhodovať o tom, či Čína postaví tank s reaktorom. Podstatnejšie bude, či dokáže spoľahlivo dostať elektromagnetické zbrane, výkonné zásobníky energie a elektrický pohon do obrneného vozidla, ktoré prežije reálne podmienky bojiska.

Čítajte viac z kategórie: Novinky