Zánik života na konci triasu bol udalosťou, ktorá navždy zmenila podobu našej planéty. Masívne vulkanické erupcie spojené s rozpadom superkontinentu Pangea vychrlili do atmosféry obrovské množstvá CO2, čo vyhnalo globálne teploty o 5 až 10 stupňov Celzia vyššie. Lesy ustúpili a na ich troskách sa bleskovo rozšírili paprade.

Ako vyplynulo z najnovších zistení tímu geológov z Utrechtskej univerzity, tieto „papraďové savany“ boli extrémne náchylné na oheň. Práve paprade fungovali ako dokonalé palivo, ktoré udržiavalo plamene nažive tisíce rokov a znásobovalo deštrukciu ekosystémov.

Detektívna práca v sedimentoch

Vedci analyzovali vrtné jadrá zo Spojeného kráľovstva, pričom využili inovatívnu metódu nazvanú Index tmavosti palynomorfov (Palynomorph Darkness Index). Namiesto spoliehania sa len na bežné nálezy dreveného uhlia, ktoré môžu byť v geologickom zázname skreslené, skúmali farebné zmeny peľových zŕn a výtrusov.

„Boli sme prekvapení, že fosílie z obdobia vymierania boli extrémne tmavé, zatiaľ čo vzorky pred týmto intervalom aj po ňom boli svetlé,“ vysvetľuje Dr. Bas van de Schootbrugge. Tieto zmeny sa prejavili rovnako vo všetkých štyroch skúmaných panvách, čo vylúčilo bežné geologické zahrievanie pôdy a potvrdilo, že príčinou musela byť katastrofálna udalosť na povrchu.

Začarovaný kruh skazy

Výskum naznačuje, že paprade v tomto období fungovali ako „katastrofické druhy“. Po tom, čo oheň spálil zvyšky pôvodných ihličnatých lesov, paprade okamžite obsadili uvoľnenú plochu. Keďže dokázali regenerovať aj po spálení nadzemných častí, v krajine dominovali desaťtisíce rokov.

Tento mechanizmus vytvoril nebezpečnú spätnú väzbu. Papraďové porasty vysychali a menili sa na ideálne podpaľačské pole. Podobné procesy dnes, hoci v iných klimatických podmienkach, čoraz častejšie skúmajú vedci aj v súvislosti s extrémnejšími klimatickými javmi vo vesmíre aj na Zemi.

Ponaučenie z triasu

Celý proces mohol trvať 40 000 až 300 000 rokov. Paprade sa nielen prispôsobili otepleniu, ale samy prispievali k udržiavaniu „pekla“ na Zemi. Pre dnešnú vedu je tento nález varovaním: kombinácia drastickej zmeny klímy, odlesňovania a šírenia inváznych či oportunistických druhov je receptom na ekologickú katastrofu.

V širšom kontexte nám tento objav pripomína, že klimatické zmeny nie sú len otázkou teploty, ale aj radikálnej zmeny zloženia vegetácie, ktorá následne mení pravidlá hry pre celý život na planéte. Štúdia publikovaná v Nature Geoscience tak otvára novú kapitolu v chápaní toho, ako sa Zem „prepaľovala“ cez svoje najťažšie krízy.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda