putin drony
TASR/AP/X/TVR Info

Rusko opäť dostalo členský štát NATO do pohotovosti. Rumunské letectvo počas troch dní zostrelilo už tri drony, ktoré narušili jeho vzdušný priestor. Hoci Moskva útočí na ukrajinské ciele, čoraz častejšie sa ukazuje, že vojna sa nebezpečne približuje aj k hraniciam Európskej únie. Bukurešť už otvorene hovorí, že jej trpezlivosť sa skončila.

To, čo ešte pred rokom pôsobilo ako ojedinelý incident, sa dnes začína meniť na pravidelný jav. Rumunské stíhačky F-16 počas troch po sebe nasledujúcich dní zasahovali proti dronom pri pobreží Čierneho mora a v oblasti delty Dunaja. Prezident Nicușor Dan po nedeľnom incidente vyhlásil, že ďalšie porušovanie rumunského vzdušného priestoru je „neprípustné a netolerovateľné“.

Nejde pritom len o ďalší vojenský incident na mape. Udalosti z posledných dní ukazujú, že hranica medzi vojnou na Ukrajine a územím Severoatlantickej aliancie je tenšia než kedykoľvek predtým od začiatku ruskej invázie.

Tri dni, tri zostrelené drony. Náhoda to už nie je

Najnovší prípad sa odohral v nedeľu dopoludnia. Rumunské radary zachytili neidentifikovaný dron pri meste Sulina na pobreží Čierneho mora. Dvojica stíhačiek F-16 okamžite vzlietla a približne päť minút po odhalení cieľa ho zostrelila nad rumunskými teritoriálnymi vodami.

Úrady následne vydali varovanie pre obyvateľov okresu Tulcea pred možným dopadom trosiek. Tie síce skončili mimo obývaných oblastí, no incident opäť ukázal, ako blízko sa vojna dostáva k civilnému obyvateľstvu členského štátu NATO.

Nedeľný zásah pritom nebol výnimočný. Len deň predtým zostrelili rumunské F-16 ďalší dron pri obci Sfântu Gheorghe v delte Dunaja. Aj v tomto prípade obrana reagovala krátko po zachytení objektu radarom a zničila ho ešte predtým, ako mohol predstavovať väčšie riziko.

Celá séria sa začala už v piatok. Rumunské letectvo vtedy prvýkrát od začiatku vojny priamo zostrelilo narušiteľa svojho vzdušného priestoru nad vlastným územím. Vyšetrovanie následne potvrdilo, že išlo o útočný dron Šahíd, ktorý Rusko vo veľkom využíva pri útokoch na ukrajinské mestá a energetickú infraštruktúru.

Práve toto potvrdenie je mimoriadne dôležité. Už nejde iba o neznáme lietajúce objekty či trosky nájdené pri hraniciach. Rumunské úrady majú dôkaz, že minimálne jeden zo zostrelených strojov patril do výzbroje používanej Ruskom počas invázie na Ukrajinu.

Prečo práve Rumunsko? Odpoveď leží len pár kilometrov od hraníc

Na prvý pohľad môže pôsobiť zvláštne, že najčastejšie narušenia vzdušného priestoru NATO prichádzajú práve v Rumunsku. V skutočnosti ide o jednu z najcitlivejších oblastí celej vojny.

Len niekoľko kilometrov od rumunských hraníc ležia ukrajinské prístavy Izmajil a Reni. Po tom, ako Rusko výrazne obmedzilo lodnú dopravu cez Čierne more, získali tieto prístavy pri Dunaji obrovský význam. Cez ich terminály začalo prúdiť obilie aj ďalší ukrajinský export smerujúci do Európy.

Práve preto sa stali častým terčom ruských útokov. Moskva sa ich snaží ochromiť pomocou rakiet aj rojov bezpilotných lietadiel. Útočí prakticky pri samotnej hranici s Rumunskom. To vytvára mimoriadne rizikovú situáciu. Stačí chyba navigácie, silný vietor alebo rušenie satelitného signálu a dron môže namiesto ukrajinského cieľa pokračovať niekoľko kilometrov ďalej.

mapa dronov Rumunsko
Defence Blog

Práve elektronický boj patrí medzi faktory, ktoré odborníci často spomínajú. Rusko aj Ukrajina intenzívne rušia navigačné systémy GPS aj ďalšie rádiové signály. Bezpilotné lietadlá sa potom môžu odchýliť od plánovanej trasy alebo prejsť do núdzového režimu letu. Pri útokoch, počas ktorých Rusko vypúšťa naraz desiatky až stovky dronov, stačí malá chyba a jeden z nich sa ocitne za hranicou.

Rumunsko preto už dávno nesleduje iba vlastné nebo. De facto monitoruje aj vzdušný priestor tesne za ukrajinskými hranicami, aby malo na prípadnú reakciu čo najviac času. Práve preto sú stíhačky F-16 v posledných mesiacoch vo výrazne vyššej pohotovosti než na začiatku vojny.

Rumunsko už nechce len zbierať trosky

Zaujímavé je porovnanie so situáciou spred niekoľkých rokov. Keď sa na rumunskom území objavili prvé trosky ruských dronov, Bukurešť reagovala opatrne. Nasledovalo vyšetrovanie, diplomatické protesty a ubezpečenia, že nejde o úmyselný útok proti členskému štátu NATO.

Dnes je situácia iná. Ak radar zachytí podozrivý objekt smerujúci do rumunského vzdušného priestoru, do akcie štartujú stíhačky F-16. Cieľom už nie je iba zdokumentovať incident, ale zabrániť tomu, aby sa dron dostal nad obývané oblasti alebo ohrozil civilnú infraštruktúru.

Aj rumunský prezident Nicușor Dan dal najavo, že krajina mení tón. „Je neprípustné a netolerovateľné, aby Ruská federácia pokračovala v narúšaní vzdušného priestoru Rumunska, ktorý je zároveň vzdušným priestorom NATO aj Európskej únie,“ vyhlásil po nedeľňajšom incidente.

Rumunsko zároveň oznámilo, že voči Rusku pripraví diplomatický protest. Neoprie ho však len o vyjadrenia armády. Rozhodujúce budú závery vyšetrovania generálnej prokuratúry, ktorá už potvrdila, že piatkový zostrelený stroj bol skutočne ruský Šahíd. Takýto postup dáva rumunskej diplomacii silnejšiu pozíciu pri rokovaniach s partnermi v NATO aj EÚ.

Podobné prípady pribúdajú aj inde

Rumunsko nie je jedinou krajinou, ktorá sa stretáva s narušením svojho vzdušného priestoru. Podobné incidenty v posledných rokoch zaznamenali aj Poľsko či pobaltské štáty. V ich prípade išlo o rakety, drony alebo iné lietajúce objekty súvisiace s vojnou na Ukrajine.

Rozdiel je však v intenzite. Rumunské pobrežie Čierneho mora a delta Dunaja sa stali jedným z najexponovanejších miest celej východnej hranice NATO. Podľa rumunského ministerstva obrany dokonca štyri z piatich dronov, ktoré boli doteraz zostrelené nad územím NATO a Európskej únie, zničili práve rumunskí vojenskí piloti.

To neznamená, že Rumunsko čelí priamemu útoku Ruska. Skôr to ukazuje geografickú realitu. Kým Poľsko alebo pobaltské štáty ležia ďalej od hlavných oblastí, kde dnes prebiehajú útoky dronmi Šahíd, rumunská hranica sa nachádza doslova niekoľko kilometrov od jedného z najčastejšie bombardovaných ukrajinských logistických uzlov.

Znamená to, že Rusko útočí na NATO?

To je otázka, ktorá sa po každom podobnom incidente objavuje najčastejšie. Odpoveď však nie je taká jednoduchá. Doterajšie dôkazy nenasvedčujú tomu, že by Rusko cielene útočilo na rumunské územie. Primárnym cieľom zostávajú ukrajinské prístavy, sklady či energetická infraštruktúra. Blízkosť hraníc však spôsobuje, že riziko omylu alebo odchýlky letu je výrazne vyššie než kdekoľvek inde.

Práve preto NATO podobné incidenty dôsledne vyšetruje. Samotné narušenie vzdušného priestoru ešte automaticky neznamená aktiváciu článku 5 Severoatlantickej zmluvy ani vojenskú odpoveď celej Aliancie. Rozhodujúce je, či išlo o úmyselný útok, alebo o vedľajší dôsledok bojových operácií.

To však nič nemení na tom, že rumunské letectvo musí reagovať okamžite. Ak sa vo vzdušnom priestore členského štátu objaví neidentifikovaný dron, armáda nemá luxus čakať, kam poletí ďalej.

Nová realita na východnom krídle Aliancie

Tri zostrelené drony počas troch dní ešte samy osebe nemenia pravidlá vojny. Ukazujú však, že situácia na východnom krídle NATO sa postupne mení.

Rumunsko už nerieši len následky útokov na susednú Ukrajinu. Jeho stíhačky čoraz častejšie zasahujú proti objektom, ktoré preniknú do jeho vzdušného priestoru. Vojna sa síce stále odohráva za hranicami krajiny, no jej dôsledky sú čoraz viditeľnejšie aj na území členského štátu Európskej únie.

Ak bude Rusko pokračovať v masívnych útokoch na dunajské prístavy, podobných incidentov môže pribúdať. A spolu s nimi bude rásť aj tlak na NATO, aby posilnilo ochranu svojho východného krídla. Rumunsko sa tak z krajiny, ktorá bola ešte pred niekoľkými rokmi mimo hlavnej pozornosti, stáva jedným z najdôležitejších obranných bodov celej Aliancie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP