Rusko prišlo počas vojny na Ukrajine o obrovské množstvo vojakov aj techniky. Mnohí preto predpokladajú, že jeho armáda bude po skončení konfliktu dlhé roky oslabená. Nová analýza však upozorňuje na opačný scenár. Moskva síce utrpela historické straty, no zároveň získala bojové skúsenosti, rozbehla vojnovú výrobu a vybudovala jednu z najsilnejších dronových síl na svete.

Tento pohľad prináša analytik Jakub Janovský v rozsiahlej analýze publikovanej na portáli Fronts.co. Jeho závery idú proti rozšírenému názoru, že ruské ozbrojené sily budú po vojne dlhodobo neschopné viesť ďalší veľký konflikt.

Tanky nahradili nové výrobné linky

Jedným z najväčších prekvapení analýzy je stav ruských pozemných síl. Hoci otvorené zdroje zdokumentovali stratu viac ako štyroch tisíc tankov, Rusku sa podarilo techniku priebežne dopĺňať.

Spočiatku sa opieralo najmä o rozsiahle sovietske sklady, z ktorých vyťahovalo aj desaťročia staré stroje. Objavili sa napríklad modernizované tanky T-62, ktorých pôvod siaha až do začiatku 60. rokov minulého storočia. Tie síce technologicky výrazne zaostávajú za modernými západnými tankami, no na zaplnenie vzniknutých medzier poslúžili.

Dnes je situácia odlišná. Väčšina týchto zásob je podľa analýzy prakticky vyčerpaná. Namiesto skladov sa preto Moskva čoraz viac spolieha na vlastný obranný priemysel, ktorý funguje v plnohodnotnom vojnovom režime.

Ročne má vyrábať viac ako 200 tankov T-90, vyše 400 bojových vozidiel pechoty BMP-3 a viac než 500 obrnených transportérov BTR-82. Ide o tempo, ktoré je výrazne vyššie než pred inváziou na Ukrajinu. To zároveň znamená, že prípadný ďalší konflikt už nebude môcť Rusko viesť s podporou obrovských sovietskych skladov. Každú novú stratu bude musieť nahradiť čerstvou výrobou, čo je podstatne drahší aj pomalší proces.

Rusko zbrojí vo veľkom
Wikipedia/Mil.ru

Bojisko ovládli drony, Rusko má podľa expertov navrch

Ak existuje oblasť, v ktorej Rusko počas vojny výrazne posilnilo svoje postavenie, sú to bezpilotné lietadlá. Analýza tvrdí, že okrem samotnej Ukrajiny dnes neexistuje krajina s rozsiahlejšími bojovými skúsenosťami s nasadením dronov. Ruské ozbrojené sily využívajú prieskumné drony, útočné bezpilotné lietadlá aj stroje určené na útoky hlboko v tyle protivníka.

Kremeľ pritom svoje ambície neskrýva. Opakovane oznámil zámer vybudovať samostatné Sily bezpilotných systémov, ktoré by mali byť početnejšie než celý Zbor námornej pechoty Spojených štátov.

Otázne zostáva, ako efektívne sa podarí túto novú zložku prepojiť so zvyškom armády. Práve koordinácia medzi jednotlivými druhmi vojsk môže rozhodnúť o tom, či sa investície pretavia aj do vyššej bojovej efektivity.

Úplne opačný obraz ponúka letectvo. Tank môže po desaťročiach v sklade dostať nový motor, modernizáciu a opäť zamieriť na front. Pri bojových lietadlách to však neplatí. Staré stroje majú obmedzenú životnosť a ich ďalšia prevádzka predstavuje riziko nielen pre techniku, ale aj pre skúsených pilotov, ktorých výcvik trvá dlhé roky.

Rusko podľa analýzy dnes vyrába približne 40 až 60 stíhacích lietadiel ročne vrátane menšieho počtu strojov Su-57. Toto tempo však nestačí na dlhodobé nahrádzanie bojových strát ani postupné vyradzovanie starších lietadiel.

Ešte horšia situácia panuje pri strategickom letectve. Výroba bombardérov Tu-160 dosahuje približne jeden kus za jeden až dva roky a program lietadla včasnej výstrahy A-100 zatiaľ nepriniesol ani jeden operačne nasadený stroj.

Medzitým členské štáty NATO postupne rozširujú flotily moderných stíhačiek piatej generácie F-35, čím sa technologický rozdiel medzi oboma stranami ďalej zväčšuje.

Rusko nasadilo novú stíhačku
Reprofoto: YouTube/VinntoreZ (screenshots)

Protivzdušná obrana naráža na nový problém

Vojna zároveň ukázala limity tradičnej protivzdušnej obrany. Rusko síce dokáže približne držať krok s vlastnými stratami systémov protivzdušnej obrany, no čelí inému problému. Lacné drony a riadené strely dokážu protivníka zahltiť natoľko, že ich zostreľovanie drahými raketami prestáva byť ekonomicky výhodné.

Ukrajinské útoky na vojenské letiská či strategické bombardéry navyše prinútili Moskvu investovať do budovania ochranných prístreškov, makiet techniky a ďalších opatrení. Napriek tomu prichádza o lietadlá, ktoré nedokáže nahrádzať rovnakým tempom.

Významnou témou analýzy je aj personálny stav armády. Ruské ozbrojené sily mali pred inváziou približne 900-tisíc vojakov. V roku 2026 ich počet podľa odhadov vzrástol na približne 1,3 milióna. Tento rast je však vykúpený vysokou cenou. Celkové straty počas vojny analytici odhadujú na približne 1,4 milióna vojakov vrátane asi pol milióna padlých.

Moskva preto postupne znižovala náborové požiadavky, verbovala odsúdených väzňov a po prvýkrát od druhej svetovej vojny pristúpila k rozsiahlej mobilizácii.

Ďalší problém predstavuje samotná ekonomika. Rusko sa pohybuje blízko plnej zamestnanosti, čo výrazne obmedzuje počet ľudí ochotných nastúpiť do armády. Ak bude chcieť udržať vysoké náborové tempo aj po skončení vojny, bude pravdepodobne musieť ponúknuť vyššie platy a atraktívnejšie podmienky.

Európa by nemala automaticky počítať s oslabeným Ruskom

Analýza nehovorí, že Rusko po vojne získa jednoznačnú vojenskú prevahu alebo že odstráni všetky svoje slabiny. Práve naopak. Upozorňuje na pretrvávajúce problémy letectva, protivzdušnej obrany aj nedostatok ľudských zdrojov.

Zároveň však varuje pred opačným extrémom – predstavou, že ruská armáda bude po skončení konfliktu dlhodobo paralyzovaná.

Ak sa Moskve podarí udržať vojnovú výrobu, rozvíjať bezpilotné systémy a zachovať armádu s viac než miliónom vojakov, Európa môže čeliť protivníkovi, ktorý bude mať za sebou bezprecedentné bojové skúsenosti z najväčšej konvenčnej vojny v Európe od roku 1945.

Práve preto podľa autora analýzy plánovači NATO nemôžu vychádzať z predpokladu, že čas automaticky oslabí ruskú vojenskú silu. Niektoré schopnosti totiž vojna výrazne zničila, no iné zároveň posunula na úroveň, ktorú Rusko pred februárom 2022 vôbec nemalo.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP