Starnutie organizmu nie je len o vráskach, slabších svaloch či pomalšom metabolizme. Jedným z najväčších problémov, ktoré prichádzajú s pribúdajúcim vekom, sa odohrávajú vo vnútri tela – v imunitnom systéme. Ten postupne stráca schopnosť reagovať rýchlo a efektívne, čo spôsobuje, že starší ľudia sú náchylnejší na infekcie a zároveň ich organizmus často vytvára slabšiu ochranu po očkovaní.

Tento proces má odborný názov imunosenescencia a vedci ho už roky skúmajú ako jednu z hlavných príčin, prečo sa s vekom zvyšuje riziko závažných ochorení. Teraz však výskumníci narazili na zaujímavú stopu. Pomôcť by mohla látka, ktorú si telo prirodzene vytvára samo a nachádza sa aj v bežných potravinách.

Ide o spermidín, teda zlúčeninu, ktorá by podľa nového výskumu mohla pomôcť obnoviť časť schopností starnúcich imunitných buniek a zlepšiť reakciu organizmu na vakcíny.

Výsledky výskumu publikované v odbornom časopise Aging Cell naznačujú, že táto jednoduchá molekula môže ovplyvniť jeden z najdôležitejších procesov v bunkách – ich schopnosť opravovať poškodenia a zbavovať sa nepotrebného materiálu.

Bunkový „upratovací systém“ môže byť kľúčom

Spermidín patrí medzi polyamíny, teda látky, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri raste, obnove a fungovaní buniek. Ľudské telo si ho prirodzene vytvára, no jeho množstvo s pribúdajúcim vekom postupne klesá.

Práve tento pokles vedci spájajú so zhoršovaním viacerých biologických procesov vrátane fungovania imunitného systému.

Výskumný tím odborníkov z Max Delbrück Center a University of Oxford sa preto rozhodol preskúmať, či by dopĺňanie spermidínu mohlo starším bunkám pomôcť získať späť časť stratenej výkonnosti. Zamerali sa najmä na proces nazývaný autofágia.

V jednoduchosti ide o vnútorný recyklačný systém bunky. Keď bunka funguje správne, dokáže rozpoznať poškodené alebo nepotrebné časti, rozložiť ich a znovu použiť získané stavebné prvky. Tento mechanizmus je mimoriadne dôležitý pre udržanie zdravia buniek.

S vekom však autofágia postupne slabne. V bunkách sa začínajú hromadiť poškodené štruktúry, ktoré môžu narúšať ich fungovanie. Výsledkom je aj slabšia schopnosť imunitných buniek reagovať na vírusy a ďalšie hrozby. Vedci preto skúmali, či by spermidín dokázal tento proces opäť aktivovať.

Starší ľudia reagovali na vakcínu výraznejšie

Pilotnej štúdie sa zúčastnilo 40 zdravých dobrovoľníkov vo veku nad 65 rokov. Táto veková skupina bola vybraná zámerne, pretože práve u starších ľudí býva odpoveď imunitného systému na očkovanie často výrazne slabšia. Účastníci užívali počas 13 týždňov denne 6 miligramov spermidínu. Následne vedci sledovali, ako ich organizmus reaguje na očkovanie proti ochoreniu COVID-19.

Výsledky boli podľa autorov štúdie povzbudivé. Ľudia, ktorí užívali spermidín, mali po očkovaní vyššiu hladinu protilátok a zároveň lepšiu schopnosť týchto protilátok neutralizovať rôzne varianty vírusu. Inými slovami, ich imunitný systém dokázal vytvoriť účinnejšiu obranu.

Vedci zároveň zaznamenali aj pokles niektorých markerov spojených s poškodením DNA, čo naznačuje, že látka mohla pozitívne ovplyvniť širšie procesy súvisiace so starnutím buniek. Zaujímavé je, že najväčší efekt sa ukázal práve u ľudí, ktorí predtým patrili medzi takzvaných slabých respondentov na očkovanie. Teda medzi tých, ktorých telo po vakcíne nevytvára takú silnú imunitnú odpoveď.

Nejde o zázračný elixír mladosti

Hoci výsledky vyzerajú nádejne, vedci upozorňujú, že zatiaľ nejde o potvrdený spôsob, ako „omladiť“ imunitu. Najväčším obmedzením výskumu je malý počet účastníkov. Štyridsať ľudí je dostatočné množstvo na prvé pozorovania, ale nie na definitívne potvrdenie účinku v celej populácii.

Ďalšie štúdie budú musieť ukázať, či podobný efekt funguje aj pri iných vakcínach, napríklad proti chrípke alebo pneumokokovým infekciám, ktoré predstavujú pre starších ľudí významné riziko. Vedci zároveň ešte presne skúmajú, ktoré mechanizmy v imunitných bunkách spermidín ovplyvňuje najviac. Je možné, že jeho účinok nespočíva iba v jednej oblasti, ale v kombinácii viacerých biologických procesov.

Na spermidíne je zaujímavé aj to, že nejde o úplne exotickú chemickú zlúčeninu. Prirodzene sa nachádza napríklad v pšeničných klíčkoch, hubách, zrejúcich syroch ako parmezán či čedar, ale aj v niektorých ďalších potravinách. To však automaticky neznamená, že bežná strava dokáže rovnakým spôsobom nahradiť kontrolovanú dávku použitú vo vedeckej štúdii. Vedci zatiaľ neodporúčajú považovať spermidín za univerzálny doplnok proti starnutiu.

Napriek tomu ide o veľmi zaujímavý smer výskumu. Starnutie populácie je jednou z najväčších zdravotných výziev budúcnosti a schopnosť udržať funkčný imunitný systém môže výrazne ovplyvniť kvalitu života miliónov ľudí.

Ak sa výsledky potvrdia vo väčších klinických skúškach, spermidín by mohol predstavovať jednoduchý, bezpečný a dostupný spôsob, ako pomôcť staršiemu organizmu lepšie zvládať infekcie. Budúcnosť medicíny totiž nemusí byť iba o liečení chorôb v momente, keď vzniknú. Čoraz viac výskumov smeruje k tomu, aby sme dokázali včas podporiť prirodzené mechanizmy tela a udržať ho dlhšie v stave, ktorý sa podobá zdravšiemu a mladšiemu organizmu.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP