V tomto texte boli použité materiály TASR.

Európska komisia otvorila diskusiu o úprave systému obchodovania s emisnými povolenkami (ETS), ktorý patrí medzi kľúčové nástroje klimatickej politiky EÚ. Zatiaľ čo časť europoslancov volá po jeho zmiernení v prospech priemyslu, iní varujú, že príliš veľké ústupky môžu spomaliť dekarbonizáciu a zvýšiť emisie.

Revízia systému je súčasťou nového Akčného plánu pre elektrifikáciu, ktorý Komisia predstavila v piatok. Jeho cieľom je podporiť európsky priemysel pri prechode na čistejšie technológie a zároveň zlepšiť jeho konkurencieschopnosť.

Diskusia sa okamžite preniesla aj do Európskeho parlamentu, kde sa jednotlivé politické frakcie na budúcnosti systému ETS výrazne rozchádzajú.

Český europoslanec Alexandr Vondra z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) označil revíziu za príležitosť na zásadnú reformu systému, ktorý podľa neho zvyšuje náklady pre firmy aj domácnosti a oslabuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

Podľa Vondru by Európska komisia mala zastaviť alebo aspoň spomaliť rušenie bezplatných emisných kvót, najmä v odvetviach, kde je znižovanie emisií technologicky náročné. Bezplatné povolenky by podľa neho mali zostať zachované aj po roku 2030 napríklad pre sektor diaľkového vykurovania.

Úplne opačný pohľad zastáva frakcia Zelených. Tá upozorňuje, že návrhy Komisie môžu oslabiť trhové princípy systému ETS a umožniť priemyslu produkovať viac emisií dlhšie a za nižšie náklady.

Nemecký europoslanec Michael Bloss vyhlásil, že navrhované zmeny dávajú znečisťujúcim odvetviam „licenciu znečisťovať životné prostredie ešte dlhšie a za nižšie náklady“. Podľa neho by oslabenie systému poškodilo firmy, ktoré investujú do ekologických technológií.

K revízii sa vyjadril aj podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík (PS), ktorý zastupuje liberálnu frakciu Obnovme Európu. Podľa neho je zmena systému potrebná, no najmä preto, aby členské štáty efektívnejšie využívali príjmy z emisných povoleniek.

Ocenil návrh Európskej komisie, podľa ktorého by krajiny museli minimálne polovicu príjmov z ETS investovať späť do dekarbonizácie odvetví, ktoré povolenky financujú.

„Na Slovensku by to bolo 150 miliónov eur ročne na inovácie a konkurencieschopnosť namiesto rozdávania. Peniaze, ktoré priemysel z povoleniek na Slovensku dostáva, sú rozdávané spriazneným oligarchom ako kompenzácie,“ uviedol Hojsík.

Zároveň zopakoval, že rozvoj domácej zelenej energetiky a znižovanie závislosti od dovozu fosílnych palív považuje za najlepšiu cestu k nižším cenám energií aj vyššej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Podľa neho takýto prístup zároveň pomáha zmierňovať dôsledky klimatických zmien.