Mars opäť raz dokazuje, že je plný prekvapení, ktoré nedajú spávať ani tým najskúsenejším mozgom v NASA. Legendárny rover Curiosity brázdi červený prach už takmer 14 rokov a namiesto toho, aby pomaly odchádzal do zaslúženého dôchodku, posiela na Zem zábery, ktoré vyzerajú ako z ríše sci-fi. Pri svojej poslednej analýze totiž narazil na niečo mimoriadne bizarné.

Rover sa zameral na prieskum oblasti, ktorú vedci predtým spozorovali iba z obežnej dráhy Marsu. Keď však Curiosity dorazil priamo na miesto a namieril svoje kamery na povrch, výskumnému tímu takmer vypadli kávové šálky z rúk. Na marťanskej pôde sa pred nimi rozprestrel dokonalý geometrický vzor pripomínajúci včelí plást.

Tento záhadný geometrický vzor, ako upozornili popredné zahraničné médiá, vyzerá až podozrivo pravidelne. Pozostáva z takmer identických polygónov usporiadaných tesne vedľa seba. Celé to na prvý pohľad evokuje skôr premyslený koberec než divoké prírodné procesy na nehostinnej planéte.

Dokonalá geometria uprostred pustatiny

Prečo sa na povrchu Marsu vytvorila takáto štruktúra? To je otázka, na ktorú vedci momentálne hľadajú jednoznačnú odpoveď. Kým na obežnej dráhe našej vlastnej planéty riešime závažné technické hrozby – napríklad to, že vo vesmíre sa nachádza neviditeľné mínové pole, ktoré ohrozuje kľúčové satelity – na povrchu Marsu čelíme fascinujúcej geologickej hádanke.

Pravidelné polygóny v prírode síce nie sú úplnou novinkou, no na Marse, kde vládnu extrémne suchá, mrazy a silný vietor, pôsobí takáto mrazivá symetria neuveriteľne. Tím vedcov z NASA vo svojom oficiálnom blogu otvorene priznal, že pohľad na tieto štruktúry ich absolútne šokoval. Nie je to však jediná záhada, ktorú Curiosity na tomto mieste zdokumentoval.

Záhadné čierne kamene: Poslovia z hlbokého vesmíru?

Celá oblasť okolo záhadného „včelieho plástu“ je posiata zvláštnymi tmavými kameňmi. Tieto drobné skaly sú roztrúsené všade naokolo a vedci momentálne pracujú s tromi rôznymi teóriami, ako sa tam ocitli. Prvá hypotéza hovorí o tom, že kamene sa sem jednoducho zosunuli z vyššie položených skalných útesov v okolí.

Druhá teória je o niečo dramatickejšia. Podľa nej mohli byť tieto tmavé skaly vymrštené z blízkeho krátera Gale počas masívneho dopadu asteroidu v dávnej minulosti planéty. Tretia, pre mnohých najvzrušujúcejšia možnosť hovorí, že by mohlo ísť o meteority z hlbokého vesmíru, ktoré na Marse pristáli po dlhej ceste medzihviezdnym priestorom.

Táto posledná verzia má reálny vedecký základ. Curiosity už v minulosti objavil na Marse podobné tmavé kamene, ktoré obsahovali vysoké množstvo niklu. Nikel je kov, ktorý sa v marťanskej kôre vyskytuje len zriedka, no v mimozemských meteoritoch je mimoriadne bežný. Či je to prípad aj týchto nových kameňov, odhalia až ďalšie analýzy prístrojov rovera.

Rover Curiosity odfotil na Marse záhadnú štruktúru pripomínajúcu včelí plást.
nasa.gov

Každý podobný objav nás posúva o krok bližšie k pochopeniu histórie našej slnečnej sústavy. Pre slovenskú a európsku vedeckú komunitu, ktorá sa čoraz intenzívnejšie zapája do analýzy dát z vesmírnych misií, sú takéto zistenia neoceniteľné. Pomáhajú nám pochopiť evolúciu planetárnych povrchov a procesy, ktoré formujú svety, na ktorých by v budúcnosti mohlo pristáť ľudstvo.

Curiosity aj po rokoch služby dokazuje, že robotický prieskum vesmíru má obrovský zmysel. Hoci má tento veterán svoje najlepšie roky za sebou a jeho mechanické časti čelia obrovskému opotrebovaniu, stále disponuje špičkovými spektrometrami a kamerami. Vďaka nim sa už čoskoro dozvieme, aké tajomstvo včelí plást na červenej planéte skutočne skrýva.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP