Na fronte dnes nerozhodujú iba tanky, delostrelectvo alebo drahé systémy protivzdušnej obrany. Čoraz väčší tlak vytvárajú malé FPV drony, ktoré stoja zlomok ceny techniky, ktorú dokážu zničiť. Armády preto hľadajú lacné vrstvy obrany. Rusko teraz tvrdí, že jednu z nich našlo v munícii, ktorá na prvý pohľad vyzerá ako bežný náboj.

Na tému upozornil portál Interesting Engineering, podľa ktorého ruský zbrojársky konglomerát Rostec vyvinul náboje, ktoré sa po výstrele rozdelia na tri samostatné prvky. Cieľom je zvýšiť pravdepodobnosť zásahu malého a rýchleho dronu bez toho, aby vojak musel niesť ďalšiu zbraň alebo používať drahší protidronový systém.

Samotný Rostec na svojom webe opisuje muníciu „Mnogotochie“ ako trojprvkové protidronové náboje SC 226 kalibru 5,45 × 39 mm a SC 228 kalibru 7,62 × 54 mm. Podľa výrobcu ich vyvinul holding Vysokotočnyje kompleksy a majú fungovať v zbraniach, ktoré ruskí vojaci už používajú, teda napríklad v AK-74M, AK-12 alebo v guľometoch PKM a Pečeneh.

Dôležité je slovo „podľa výrobcu“. Ide o ruský štátny obranný konglomerát a časť tvrdení pochádza z kontrolovaných testov alebo z ruských štátnych zdrojov. Preto sa oplatí oddeliť to, čo je technicky zrozumiteľné, od toho, čo ešte nemáme nezávisle overené v reálnom bojovom nasadení.

Ako má náboj fungovať

Princíp nie je komplikovaný. Namiesto jednej klasickej strely obsahuje náboj tri prvky, ktoré sa po opustení hlavne oddelia a vytvoria užší rozptyl. TASS už v januári informoval, že Rostec vyrobil prvé série nábojov SC 226 a SC 228 a že strela sa počas letu rozdelí na tri časti. Firma vtedy tvrdila, že takáto konštrukcia zvyšuje účinnosť streľby proti malým dronom až 2,5-násobne na vzdialenosť do 300 metrov v porovnaní so štandardným nábojom.

Výhoda má byť najmä v logistike. Rostec uvádza, že náboje používajú štandardnú nábojnicu aj štandardný prach, takže výroba si nemá vyžadovať zásadnú prestavbu muničných závodov. Rovnako tvrdí, že zbraň netreba upravovať a streľba má byť možná aj so zariadením na tlmenie výstrelu.

Protidronová obrana sa dnes často láme na ekonomike. Ak vojak zostreľuje lacný dron drahou raketou, vojensky možno vyhrá jeden okamih, ale ekonomicky prehráva. Lacný náboj, ktorý sa dá vystreliť zo zbrane v rukách pešiaka, preto zapadá do tej istej logiky ako brokovnice, rušičky, lacné interceptory či programovateľná munícia.

ChatGPT

Na FonTechu sme podobný problém riešili pri texte Armáda SR reaguje na najväčšiu hrozbu modernej vojny, kde sme rozoberali rozdiel medzi soft-kill a hard-kill obranou proti dronom. Nové ruské náboje patria do druhej skupiny. Nechcú dron rušiť, ale fyzicky ho zasiahnuť.

Zázračná munícia to nie je

Najväčší limit je reakčný čas. Calibre Defence upozorňuje, že video Rostecu ukázalo zásah dronu približne na 100 metrov, no cieľ visel asi 10 metrov nad zemou a strelec potreboval štyri výstrely. Pri reálnom FPV drone, ktorý sa rúti na cieľ, je situácia tvrdšia. Calibre počíta, že FPV dron pri rýchlosti 140 km/h preletí za štyri sekundy približne 155 metrov. Aj pri 100 km/h je to viac než 110 metrov.

To znamená, že samotný náboj nestačí. Vojak musí dron včas spozorovať, správne odhadnúť smer, vystreliť a ideálne nebyť jediný, kto sa o zásah pokúša. Pri nízko letiacej hrozbe môže ísť o sekundy. Munícia teda môže zvýšiť šancu zásahu, ale nenahrádza senzory, varovanie, koordináciu ani viacvrstvovú obranu.

Aj preto sa v moderných armádach rieši celá pyramída obrany. Na jednej strane sú drahé systémy proti raketám, lietadlám a väčším dronom. Na druhej strane sú lacné riešenia pre posledných pár stoviek metrov. Slovensko tento problém pozná tiež. Pri článku Slovensko prevzalo nový protivzdušný štít za pol miliardy eur sme upozorňovali, že systém Barak MX môže byť dôležitou vrstvou, no sám nevyrieši lacné drony, saturáciu ani potrebu krátkeho dosahu.

Vojna lacných riešení

Rostec tvrdí, že munícia už prešla skúšobným nasadením v ruskej vojne proti Ukrajine a že prvé výrobné dávky smerujú k jednotkám. Defence Blog píše, že Rostec oznámil dodávky 3. júla 2026 a že sériová výroba už beží.

Ak sa tieto tvrdenia potvrdia aj v širšom nasadení, nepôjde o zbraň, ktorá zmení vojnu sama o sebe. Skôr pôjde o ďalší diel do skladačky, kde sa každá armáda snaží znížiť cenu jedného zostreleného dronu. Práve tam sa dnes láme veľká časť konfliktu. Lacné FPV drony nútia protivníka míňať čas, nervy, muníciu a drahú techniku.

Ukrajina rieši rovnaký problém z opačnej strany. Nedávno sme písali o domácom interceptore Sting, ktorý má lacnejšie zostreľovať ruské kamikadze drony. Ruské „Mnogotochie“ ukazuje podobný smer, len na úrovni pešiaka. Nie každý dron má zostreliť raketa, laser alebo špecializovaný systém. Niektoré hrozby sa armády pokúsia riešiť tým najlacnejším, čo má vojak pri sebe.

Pre Európu je to varovanie. Protidronová obrana nebude stáť iba na veľkých tendroch a drahých batériách PVO. Bude potrebovať aj lacné, masovo vyrábateľné riešenia pre poslednú líniu. Ruský náboj, ktorý sa rozdelí na tri časti, nie je magická odpoveď na FPV drony. Je to však ďalší signál, že vojna dronov už mení aj veci, ktoré sa desaťročia zdali takmer nemenné: obyčajnú muníciu do ručných zbraní.

Čítajte viac z kategórie: Novinky