Teplo v bytovke väčšina ľudí rieši až vtedy, keď príde vyššia záloha alebo ročné vyúčtovanie. Dovtedy je to neviditeľná infraštruktúra niekde v pozadí. Lenže práve tento systém patrí medzi najdôležitejšie energetické siete na Slovensku. Nevedie k nemu pozornosť ako k jadru, plynu či fotovoltike, no pre stovky tisíc domácností rozhoduje o tom, koľko zaplatia za bývanie.

Slovenský zväz výrobcov tepla teraz upozorňuje, že pripravované zmeny v zákone o tepelnej energetike sa netýkajú len firiem a teplární. Ako píše SITA Energetika, na systémy centrálneho zásobovania teplom je napojených približne 761-tisíc domácností, v ktorých žijú vyše 2 milióny ľudí. Podľa predsedu predstavenstva SZVT Stanislava Janiša nejde o okrajovú tému, ale o časť kritickej infraštruktúry štátu.

Bytovky sú energetická sieť, nie iba odberné miesto

Centrálne zásobovanie teplom má jednoduchú výhodu: jeden väčší zdroj vie zásobovať celé sídlisko, mestskú časť alebo väčší balík verejných budov. Nejde iba o byty. SITA pripomína, že tieto systémy dodávajú teplo aj školám, nemocniciam, sociálnym zariadeniam a ďalším verejným budovám. Zároveň majú význam pre kombinovanú výrobu elektriny a tepla, teda pre technológiu, pri ktorej sa energia využíva efektívnejšie než pri samostatnej výrobe.

To je dôvod, prečo teplári nechcú, aby sa novela zákona brala ako technická úprava pre jednu časť energetiky. Ich spor je širší. Štát podľa nich na jednej strane podporuje modernizáciu centrálnych systémov, ale na druhej strane umožňuje jednoduchšie odpájanie budov alebo rozvoj individuálnych zdrojov aj tam, kde už existuje modernizovaná sústava.

Pre bežného človeka to môže znieť ako konflikt medzi teplármi a vlastníkmi bytov. V skutočnosti je problém zložitejší. Ak sa zo systému odpojí časť domov, potrubia, zdroje, obsluha a investície nezmiznú. Náklady sa len rozpočítajú medzi menší počet odberateľov. Práve preto SZVT varuje, že nejednoznačné pravidlá môžu zvýšiť tlak na ceny tepla pre tých, ktorí v centrálnej sústave zostanú.

Podobný mechanizmus sme nedávno rozoberali pri teplej vode v bytovkách. Aj tam človek často neplatí len za to, čo reálne pustí z kohútika, ale aj za systém, ktorý musí vodu udržiavať teplú v potrubí. Pri centrálnom teple platí rovnaká logika vo väčšom meradle.

Gemini/Canva

Teplárne už nie sú len plyn a uhlie

Najjednoduchšia predstava o teplárňach je komín, plyn a stará infraštruktúra. Lenže moderné centrálne systémy sa menia. SZVT podľa SITA uvádza, že podiel obnoviteľných zdrojov v systémoch centrálneho zásobovania teplom dosahuje približne 35 % a polovica tepla pochádza z kombinovanej výroby elektriny a tepla. Ďalšie znižovanie emisií však podľa zväzu potrebuje investície a tie sa nedajú robiť v prostredí, kde sa pravidlá často menia.

Staršie podklady SZVT prezentované cez SIEA ukazovali podobnú logiku. Diaľkové vykurovanie na Slovensku zásobuje približne 2,4 milióna obyvateľov a 760-tisíc domácností, využíva zemný plyn, biomasu, geotermálnu energiu, odpadové teplo, bioplyn aj tepelné čerpadlá. V dokumente sa zároveň uvádza viac než 3 100 kilometrov rozvodov tepla a viac než 50 % tepla vyrobeného v kombinovanej výrobe elektriny a tepla.

Tu sa začína kľúčový slovenský paradox. Ľudia často vidia modernizáciu bývania cez individuálne riešenia: vlastný kotol, vlastné tepelné čerpadlo, vlastný bojler. Pri rodinnom dome to dáva zmysel. Pri bytovkách však nemusí byť individuálne riešenie automaticky lepšie. Mestská sústava vie vo veľkom využiť biomasu, geotermál, odpadové teplo zo spaľovne, veľké tepelné čerpadlá alebo akumuláciu tepla. Jeden bytový dom to väčšinou nedokáže.

Gemini

Preto sme pri téme tepelných úložísk písali, že Slovensko môže mať v teplárňach nečakanú výhodu. Ak máš existujúce potrubia, zdroje a odber v bytovkách, teplo sa dá skladovať lacnejšie a jednoduchšie než elektrina v lítiových batériách.

Odpájanie môže vyzerať lákavo, no účet ostane

Odpojenie bytovky od centrálneho systému môže na papieri vyzerať ako cesta k nezávislosti. Lenže ak sa robí bez širšieho pohľadu, môže oslabiť celý mestský systém. SITA píše, že teplári upozorňujú aj na eurofondy a záväzky, ktoré prevádzkovatelia čerpali na modernizáciu. Ak sa sústavy oslabia, môže to podľa SZVT skomplikovať ďalšie investície do obnoviteľných zdrojov, geotermálu, biomasy, veľkých tepelných čerpadiel či odpadového tepla.

Pre domácnosti je dôležitá hlavne jedna otázka: kto zaplatí systém, ak sa začne rozpadať po častiach? Ak odídu lukratívni alebo veľkí odberatelia, zostávajúce domácnosti môžu niesť väčší podiel fixných nákladov. To nie je argument proti akejkoľvek konkurencii. Je to argument za jasné pravidlá, ktoré zohľadnia nielen jeden dom, ale aj celé sídlisko, školu, nemocnicu a mestskú energetiku.

Slovensko pritom bude čoraz viac riešiť, ako vyvažovať jadro, elektrifikáciu domácností, tepelné čerpadlá, fotovoltiku a mestské teplo. Pri téme slovenskej energetickej výhody sme upozornili, že stabilná nízkoemisná elektrina je výhoda iba vtedy, ak ju doplnia siete, flexibilita a rozumné pravidlá.

Najväčší účet v bytovke potrebuje jasné pravidlá

Teplári v tejto debate prirodzene hája vlastný sektor. Zároveň však majú pravdu v tom, že centrálne zásobovanie teplom nie je bežná komerčná služba, ktorú môžeš vypnúť a nahradiť bez následkov pre okolie. Je to sieťová infraštruktúra. A pri sieťach platí, že náklady, výhody aj chyby sa rozlievajú medzi veľa ľudí naraz.

Ak štát nastaví pravidlá zle, domácnosť to nemusí pocítiť hneď v deň schválenia zákona. Pocíti to neskôr v investíciách, cenách, vyúčtovaní a kvalite modernizácie. Pri 761-tisíc domácnostiach nejde o okrajový spor teplárov s úradmi. Ide o jeden z najväčších účtov v slovenských bytovkách.

Čítajte viac z kategórie: Novinky