Teplá voda nevyzerá ako veľký energetický problém, preto ju domácnosti často neriešia. Lenže v rodinnom dome ju predraží bojler, vysoká teplota a straty zásobníka, v bytovke zas cirkulácia a potrubia, ktoré chladnú aj vtedy, keď nikto nepúšťa kohútik.

Klimatizáciu zapneš v horúčave, kúrenie riešiš v zime a fotovoltiku väčšinou až pri väčšej investícii. Teplá voda je iný príbeh. Beží celý rok, každý deň a bez prestávky. Sprcha, umývanie riadu, ruky, kuchyňa, kúpeľňa. Práve preto vie byť jeden z najprehliadanejších účtov v domácnosti.

SIEA pri odporúčaniach pre domácnosti upozorňuje, že dodávka teplej vody patrí medzi najdrahšie služby spojené s bývaním. V niektorých domácnostiach môžu byť náklady na teplú vodu dokonca vyššie než na vykurovanie, najmä po zateplení domu. Agentúra zároveň uvádza, že merná spotreba tepla na ohrev vody sa pohybuje približne od 70 do 140 kWh na meter kubický podľa spôsobu prípravy a spotreby. Ako zjednodušený model odporúča počítať asi s 80 kWh tepla na ohrev 1 m³ vody a približne 12 m³ teplej vody na osobu ročne.

Bojler nie je len nádoba s teplou vodou

Najdrahšie vychádza teplá voda vtedy, keď ju domácnosť pripravuje elektrinou v starom alebo zle nastavenom zásobníku. Pri modelovej cene elektriny 0,20 €/kWh stojí teplá voda pre štvorčlennú domácnosť pri spotrebe 48 m³ ročne približne 768 eur. Ak je spotreba vyššia, napríklad 60 m³ ročne, náklad sa blíži k 960 eurám. Pri plynovom ohreve podľa aktuálnej ceny SPP v tarife D3 s energopomocou 0,04305 €/kWh vychádza variabilný náklad výrazne nižšie, hoci fixné poplatky zostávajú samostatnou položkou.

To však neznamená, že každý má hneď meniť bojler. Najprv treba skontrolovať jednoduchšie veci: veľkosť zásobníka, izoláciu, teplotu, režim ohrevu a vzdialenosť od kúpeľne či kuchyne. SIEA upozorňuje, že predimenzovaný zásobník zvyšuje spotrebu energie a tepelné straty cez povrch. Pri orientačnom návrhu počíta s dennou spotrebou 50 litrov teplej vody pre dospelého a 25 litrov pre dieťa. Ak sú miesta odberu vzdialené viac než dva metre od zásobníka, dôležitá je kvalitná izolácia rozvodov.

S teplotou vody sa pritom nedá hazardovať. Znižovanie teploty v bojleri môže znížiť straty, ale príliš nízke hodnoty zvyšujú hygienické riziko. Britský úrad HSE pri kontrole rizika legionelly odporúča skladovať teplú vodu v zásobníkoch pri 60 °C alebo vyššie a distribuovať ju pri 50 °C alebo vyššie. Preto článok nie je o nebezpečnej rade „nastav bojler na 40 °C“. Rozumnejšie je riešiť straty, časovanie, izoláciu a veľkosť zásobníka.

Podobnú logiku sme riešili aj pri výmene plynových kotlov. Nové zariadenie môže byť technicky lepšie, ale bez správneho systému sa návratnosť natiahne na roky. Rovnaké pravidlo platí pri teplej vode: drahý nový zdroj nemusí vyriešiť zle navrhnutý alebo zle používaný systém.

Gemini/Canva

V bytovkách platíš aj za potrubie

Najzaujímavejší problém sa objavuje v bytových domoch. Cirkulácia teplej vody zabezpečí, že na najvzdialenejšom kohútiku netreba dlho čakať. Komfort však niečo stojí. V potrubí neustále obieha teplá voda, ochladzuje sa a systém ju musí znova dohrievať. Inými slovami, bytovka míňa teplo aj vtedy, keď nikto nepúšťa vodu.

SIEA uvádza, že v panelových bytových domoch sa veľká časť tepla na ohrev vody spotrebuje na pokrytie cirkulačných strát. Najmä v noci môže podstatná časť tepla miznúť práve v rozvodoch. Ak rozvody nie sú zaizolované a teplá voda sa pripravuje mimo budovy, pri neprerušovanej dodávke môžu tieto straty dosahovať 50 až 80 % z tepla spotrebovaného na jej ohrev. Pri kvalitnej izolácii, časovom riadení a hydraulickom vyregulovaní sa dajú znížiť približne na 15 až 20 %.

Slovenské dáta ukazujú, že rozdiely medzi bytovkami nie sú malé. Analýza Národnej energetickej v ôsmich slovenských mestách ukázala, že 20 % bytových domov malo spotrebu tepla na ohrev 1 m³ vody pod 70 kWh, 45 % bolo v pásme 70 až 90 kWh a až štvrtina prekračovala hranicu 100 kWh na 1 m³. Dôvodom bývajú aj staré rozvody, zlá izolácia a dlhé ležaté potrubia.

Jednotlivec môže šetriť perlátorom a kratšou sprchou, ale ak bytovka stráca veľa tepla v cirkulácii, rozhodujú spoločné technické opatrenia. Izolácia stúpačiek, kontrola čerpadla, časové riadenie cirkulácie, hydraulické vyregulovanie a meranie tepla na ohrev vody vedia priniesť viac než ďalšie moralizovanie o sprchovaní.

ChatGPT

Podobne ako pri fotovoltike, aj tu rozhoduje načasovanie a vlastná spotreba. Energia má najväčšiu hodnotu vtedy, keď sa využije tam, kde vzniká potreba, nie keď sa stráca v systéme. Preto sme pri návratnosti panelov riešili, že nestačí vyrábať elektrinu, treba ju vedieť spotrebovať v správnom čase.

Model 40-bytovky ukazuje, prečo nejde o drobné

V modelovej bytovke so 40 bytmi a 100 obyvateľmi počítame so spotrebou 12 m³ teplej vody na osobu ročne a 80 kWh tepla na 1 m³. Samotná užitočná energia na ohrev vody tak vychádza na 96 000 kWh ročne. Ak má dom kvalitný systém so stratami okolo 20 %, celková potreba stúpne na 120 000 kWh. Pri zlom stave s 50 % stratami je to už 192 000 kWh.

Pri modelovej cene tepla 0,12 €/kWh znamená rozdiel medzi 20 % a 50 % stratami približne 8 640 eur ročne. Na 40 bytov je to 216 eur na byt ročne. Pri drahších lokalitách alebo horšom stave rozvodov bude rozdiel ešte vyšší.

Rovnaký systémový pohľad je dôležitý aj pri teplárňach a bytových domoch. Technológia môže byť dobrá, ale o výsledku rozhodnú rozvody, straty a spôsob riadenia. Aj preto má zmysel sledovať modernizáciu teplární, tepelných úložísk a využívanie odpadového tepla.

Záverom ostáva, že teplá voda nie je malý účet. V rodinnom dome sa oplatí začať pri spotrebe, zásobníku, teplote, izolácii a režime ohrevu. V bytovke treba pýtať dáta od správcu: koľko tepla ide na ohrev 1 m³ vody, aké sú straty v cirkulácii, v akom stave sú rozvody a či je systém vyregulovaný. Až potom dáva zmysel riešiť nový bojler, tepelné čerpadlo na TÚV alebo drahšiu modernizáciu.

Čítajte viac z kategórie: Tech