Slovensko má za sebou silný jadrový týždeň, no nové európske dáta ukazujú aj druhú stranu príbehu. Kým Mochovce posúvajú krajinu medzi štáty s extrémne vysokým podielom jadra, pri obnoviteľnej elektrine patríme v Európskej únii medzi najslabších hráčov.

Ako uvádza Eurostat, v prvom štvrťroku 2026 pochádzalo z obnoviteľných zdrojov 45,5 % elektriny vyrobenej v EÚ. O rok skôr to bolo 42,7 %, takže Únia ako celok sa posunula nahor. Slovensko však v rovnakom rebríčku dosiahlo iba 17,2 %. Horšie skončili už len Malta a Česko.

Na prvý pohľad to vyzerá ako jednoduchá facka slovenskej energetike. V skutočnosti je to zložitejšie. Slovensko nemá špinavú elektrinu v takom zmysle ako krajiny závislé od uhlia. Má silné jadro, vodné elektrárne a po odstavení poslednej uhoľnej elektrárne v Novákoch sa jeho výrobný mix výrazne zmenil. Problém je hlavne v obnoviteľných zdrojoch, najmä vo vetre a vo veľkých nových solárnych kapacitách.

Európa ide ďalej, Slovensko stojí na inom pilieri

Eurostat vo svojich dátach ukazuje, že najvyšší podiel obnoviteľnej elektriny mali v prvom kvartáli Dánsko, Portugalsko a Litva. Dánsko dosiahlo až 90 %, najmä vďaka vetru. Portugalsko malo 82,9 %, hlavne vďaka vode, a Litva 75,7 %, opäť najmä vďaka veternej energii. Na opačnom konci rebríčka skončilo Česko s 12,7 %, Malta s 13 % a Slovensko so 17,2 %. Tieto čísla sú priamo v aktuálnej správe Eurostatu.

Porovnanie však netreba čítať tak, že všetky krajiny majú rovnaké podmienky. Dánsko má ideálne veterné lokality, Portugalsko silnú vodnú a solárnu zložku, Litva zas výraznejší veterný rozvoj. Slovensko má historicky iný model: veľké stabilné zdroje, jadro a vodu.

Lenže práve tu vzniká kľúčový rozdiel. Jadrová elektrina je nízkoemisná, stabilná a pre slovenskú sieť mimoriadne dôležitá. Nie je však obnoviteľná. Preto Slovensko môže mať veľmi čistý elektrický mix a zároveň slabý výsledok v rebríčku zelenej elektriny.

Eurostat zároveň upozorňuje, že tento ukazovateľ nemá byť zamieňaný s hlavným ukazovateľom podielu obnoviteľných zdrojov podľa smernice RED. Tu ide o podiel OZE na čistej výrobe elektriny, nie o celkový podiel obnoviteľnej energie na spotrebe. Aj preto sa pri tejto téme oplatí byť presný a nemiešať „čistú elektrinu“ s „obnoviteľnou elektrinou“.

Mochovce pomôžu emisiám, nie rebríčku OZE

Kontrast prichádza v rovnakom čase, keď Slovensko rieši jeden z najväčších energetických míľnikov posledných rokov. Už v minulosti sme písali, že štvrtý blok Mochoviec ukončil zavážanie jadrového paliva a posunul sa z výstavby do fázy spúšťania. V našom aktuálnom článku sme rozoberali, prečo je zavážanie paliva zlomový moment a prečo sa z obrovského staveniska stáva jadrové zariadenie.

Samotný reaktor ešte elektrinu nevyrába. Čakajú ho skúšky, prvá kontrolovaná štiepna reakcia a postupné zvyšovanie výkonu. Slovenské elektrárne vo svojej tlačovej správe uviedli, že zavážanie paliva do štvrtého bloku Mochoviec sa začalo 1. júla 2026. Portál World Nuclear News zároveň doplnil, že prvá palivová kazeta bola do reaktora vložená 29. júna o 15:45 miestneho času.

TASR

Po spustení však pôjde o zdroj, ktorý môže výrazne posilniť slovenskú výrobu elektriny. Po zapojení štvrtého bloku by jadro mohlo pokrývať veľmi vysoký podiel slovenskej spotreby elektriny. To je extrémne silné číslo a z pohľadu energetickej bezpečnosti obrovská výhoda.

Lenže z pohľadu obnoviteľných zdrojov to problém nerieši. Nový jadrový blok nezvýši slovenský podiel OZE v štatistike Eurostatu. Pomôže nízkoemisnej výrobe, sebestačnosti a stabilite siete, no Slovensko bude stále potrebovať viac soláru, rozumnejšie využitie vody, prípadne veterné projekty tam, kde dávajú technicky a spoločensky zmysel.

Naša zelená elektrina stojí najmä na vode

Slabina Slovenska nie je v tom, že by úplne ignorovalo obnoviteľné zdroje. Problém je, že ich základ je úzky. Európska environmentálna agentúra upozorňuje, že slovenská výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov je prevažne založená na vodnej energii, čo ju robí závislou od priaznivých hydrologických podmienok. Zároveň uvádza, že rast podielu obnoviteľných zdrojov je od roku 2020 iba mierny.

Inými slovami, keď má krajina slabší rok na vodu, obnoviteľné čísla sa nepohybujú tak pružne ako v štátoch, ktoré majú veľký mix vetra, soláru, vody a bioenergie. Slovensko síce v posledných rokoch zrýchlilo v strešnej fotovoltike, no tá sama osebe nestačí na to, aby krajinu rýchlo vytiahla z konca európskeho rebríčka.

Unsplash

Eurostat zároveň ukazuje, že v celej EÚ bola v prvom kvartáli 2026 najväčším zdrojom obnoviteľnej elektriny veterná energia. Tvorila 44,9 % obnoviteľnej výroby, nasledovala voda s 28 % a solárna energia so 17,3 %. Pre Slovensko je to nepríjemná správa najmä pri vetre, kde sa rozvoj dlhodobo vlečie.

Fotovoltika je jednoduchšia téma pre domácnosti aj firmy, no pri veľkom rozvoji naráža na inú prekážku: sieť, akumuláciu a riadenie spotreby. Panely sa dajú namontovať rýchlejšie než elektrárne alebo vedenia, no ak sa elektrina vyrába vo veľkom množstve v rovnakom čase, jej hodnota klesá a sieť potrebuje flexibilitu. Práve tomuto problému sme sa venovali aj v staršom energetickom článku o tom, prečo Európa napreduje v obnoviteľných zdrojoch, zatiaľ čo Slovensko zaostáva.

Čistá elektrina nestačí, ak má prísť nová spotreba

Slovensko sa môže utešovať tým, že jadro mu dáva silnú nízkoemisnú základňu. No ďalšia dekáda nebude iba o tom, koľko elektriny vyrábame dnes. Spotreba bude rásť s elektromobilmi, tepelnými čerpadlami, dátovými centrami, priemyselnou elektrifikáciou a výrobou batérií.

Ak bude nová spotreba pribúdať rýchlejšie než nové flexibilné a obnoviteľné zdroje, jadro samo nevyrieši všetko. Bude stabilnou chrbticou, ale okolo nej musí vzniknúť modernejšia energetika: lokálna fotovoltika, batérie, inteligentné riadenie spotreby, silnejšie distribučné siete a projekty, ktoré nebudú stáť roky na povoľovaní.

Práve preto sú nové dáta Eurostatu pre Slovensko nepríjemné. Nehovoria, že slovenská elektrina je automaticky špinavá. Hovoria, že krajina má príliš úzky spôsob, ako sa k čistej energii dostáva. Jadrový pilier je silný, ale obnoviteľný pilier zostáva slabý.

Dobrá správa je, že Slovensko nezačína od nuly. Má stabilnú sieťovú základňu, jadro, skúsenosť s vodnými elektrárňami a rastúci záujem domácností aj firiem o fotovoltiku. Zlá správa je, že európsky vlak už ide rýchlo. Ak chceme zostať energeticky silnou krajinou aj po roku 2030, nestačí iba dokončiť Mochovce. Musíme dobehnúť aj časť energetiky, ktorú iné krajiny budujú už roky.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia