V tomto texte boli použité materiály SITA.

Európa pokračuje v masívnom rozširovaní obnoviteľných zdrojov energie. Najnovšie údaje štatistického úradu Eurostat ukazujú, že v roku 2024 pokryli obnoviteľné zdroje už 25,2 % hrubej konečnej spotreby energie v Európskej únii. Ešte pred dvadsiatimi rokmi pritom predstavovali len 9,6 %.

Rast je neprehliadnuteľný, no zároveň odhaľuje nepríjemnú realitu pre Slovensko. Kým viaceré európske krajiny sa už približujú k energetike postavenej prevažne na vetre, vode a slnku, Slovensko zostáva pod európskym priemerom a patrí medzi štáty, ktoré budú musieť výrazne pridať.

Podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie dosiahol na Slovensku v roku 2024 len 18,1 %. To je výrazne menej ako celoeurópsky priemer 25,2 %.

Horšie na tom boli len niektoré západoeurópske krajiny vrátane Belgicka (14,3 %), Luxemburska (14,7 %) či Írska (16,1 %). Slovensko sa zároveň zaradilo medzi trojicu krajín strednej Európy, ktoré zaostávajú za priemerom Únie. Maďarsko dosiahlo 18,3 % a Česko 19,2 %.

Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Švédsko s podielom 62,8 %, nasledované Fínskom (52,1 %) a Dánskom (46,8 %).

Pri pohľade na čísla však treba pripomenúť jeden dôležitý detail. Slovensko vyrába veľkú časť elektriny v jadrových elektrárňach Mochovce a Jaslovské Bohunice.

Jadrová energia sa síce považuje za nízkouhlíkový zdroj, no v štatistikách obnoviteľných zdrojov sa nezapočítava. To znamená, že naše emisie nie sú také vysoké, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, no zároveň to nevysvetľuje slabý rozvoj veternej a solárnej energetiky.

Fontech.sk

Pri elektrine je rozdiel ešte výraznejší

Obnoviteľné zdroje zabezpečili v roku 2024 až 47,5 % spotreby elektriny v celej Európskej únii. Medziročne ide o ďalší nárast. Slovensko však dosiahlo iba 24,9 %, teda približne polovicu európskeho priemeru.

Česko skončilo po Malte na druhom najhoršom mieste v celej Európskej únii.

Zaujímavé je najmä porovnanie s Rakúskom. Kým naši západní susedia pokrývajú z obnoviteľných zdrojov deväť z desiatich spotrebovaných kilowatthodín elektriny, na Slovensku pochádza z obnoviteľných zdrojov len približne každá štvrtá.

Európu ťahá vietor, rekordy láme slnko

Najväčším zdrojom zelenej elektriny v EÚ zostávajú veterné elektrárne. Na celkovej výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov sa podieľajú 38 %. Nasledujú vodné elektrárne s podielom 26,4 % a solárne elektrárne s podielom 23,4 %. Práve solárna energetika však zaznamenáva najprudší rast. Kým v roku 2008 vyrobili solárne elektrárne v EÚ iba 7,4 terawatthodiny elektriny, vlani to už bolo 304 terawatthodín.

To predstavuje viac ako 40-násobný nárast za šestnásť rokov. Solárna energia sa tak z okrajového zdroja stala jedným z pilierov európskej energetiky.

Pixabay (Úprava redakcie)

Prečo Slovensko zaostáva

Energetickí analytici už roky upozorňujú na viacero problémov. Slovensko dlho zápasilo s obmedzeniami pri pripájaní nových zdrojov do siete, komplikovanými povoľovacími procesmi a minimálnym rozvojom veterných elektrární.

Kým Poľsko, Dánsko či Nemecko masívne investovali do veterných parkov, Slovensko ich má len niekoľko. Rozvoj fotovoltiky sa síce v posledných rokoch zrýchlil, no stále nedokáže vykompenzovať roky stagnácie.

Brzdu predstavuje aj zastaraná distribučná infraštruktúra. Elektrické siete boli budované pre centralizovanú výrobu elektriny, nie pre tisíce menších výrobcov roztrúsených po krajine.

Do roku 2030 musí Európa výrazne zrýchliť

Súčasných 25,2 % pritom Európskej únii nestačí. Podľa schválených plánov má podiel obnoviteľných zdrojov do roku 2030 dosiahnuť minimálne 42,5 %, pričom politickou ambíciou je priblížiť sa až k 45 %.

To znamená, že Únia musí počas nasledujúcich rokov pridať viac než 17 percentuálnych bodov.

Pre Slovensko to bude znamenať ďalšie investície do fotovoltiky, rozvoj veterných elektrární, modernizáciu distribučných sietí aj pokračovanie podporných programov pre domácnosti. Bez výrazného zrýchlenia bude rozdiel medzi nami a európskymi lídrami ďalej narastať.

Najnovšie dáta Eurostatu totiž ukazujú jednu vec veľmi jasne. Európa sa posúva smerom k obnoviteľným zdrojom rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Otázkou už nie je, či sa energetika bude meniť, ale ktoré krajiny dokážu držať krok.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia