Vedci našli ďalší dôkaz života vo vesmíre. Stále im však niečo chýba

Vedci nachádzajú v hlbokom vesmíre čoraz viac signálov, ktoré naznačujú, že suroviny potrebné pre život sú v kozme bežné. Najnovšie výskumy a analýzy vzoriek z asteroidov Bennu a Ryugu jasne ukazujú, že vesmír je plný chemických zlúčenín, ktoré považujeme za nevyhnutné pre vznik živej hmoty.

Hoci objavy týchto látok na vzdialených telesách či v medzihviezdnych mračnách sú fascinujúce, vedci zostávajú obozretní. Samotná prítomnosť aminokyselín alebo nukleobáz totiž neznamená, že sme našli život. Ide o základné „tehly“, z ktorých sa vďaka špecifickým podmienkam na planétach môže vyvinúť niečo komplexnejšie.

Čo všetko sme už objavili?

V posledných rokoch sa nám podarilo identifikovať množstvo komplexných organických molekúl (COM). Tieto štruktúry obsahujú najmenej šesť atómov a tvoria základ pre ďalší chemický vývoj. Zo zhruba 350 známych molekúl objavených v kozme ich až 180 patrí do kategórie COM, čo naznačuje, že chémia vesmíru je oveľa bohatšia, než sme si donedávna mysleli.

Pravým „pokladom“ sa stali asteroidy. Misia OSIRIS-REx priniesla vzorky z Bennu, ktoré obsahujú všetkých päť nukleobáz – stavebných prvkov DNA a RNA. Podobný objav priniesol aj asteroid Ryugu. Prítomnosť látok ako uracil v týchto objektoch naznačuje, že mechanizmy pre tvorbu života sú vo vesmíre rozšírené.

Prečo je hľadanie molekúl taká výzva?

Astronómovia využívajú rádioastronómiu na analýzu svetelného spektra medzihviezdnych mračien. Každá molekula má svoj unikátny „odtlačok“ v podobe absorpčných čiar. Pri jednoduchých látkach je identifikácia priamočiara, no pri väčších molekulách dochádza k prekrývaniu týchto čiar, čo robí analýzu mimoriadne náročnou.

Aj napriek technickým obmedzeniam sa darí nachádzať stále zložitejšie zlúčeniny. V oblastiach Mliečnej dráhy bola dokonca objavená látka erytrulóza, čo je prvý skutočný cukor nájdený v priestore medzi hviezdami. Tieto látky prežívajú extrémne nízke teploty a vákuové podmienky, čo je pre astrobiológov kľúčové zistenie.

O tom, ako sa technológie pre výskum vesmíru vyvíjajú a aké nové ciele pred nami stoja, sme informovali aj v súvislosti s tým, ako SpaceX a ďalšie firmy posúvajú hranice možného v letectve aj kozmonautike.

Vesmír ako chemické laboratórium

Vedci, ako napríklad Sergio Ioppolo z Aarhus University, definujú prebiotické kandidáty ako molekuly, ktoré môžu existovať aj bez prítomnosti života, ale slúžia ako nevyhnutné medzistupne pre jeho vznik. Odhaduje sa, že takýchto kandidátov máme zatiaľ približne 30.

Najväčšou otázkou však zostáva, či sa tieto stavebné kamene dokážu uchovať aj počas búrlivého procesu formovania hviezd a planét. Extrémne teploty, UV žiarenie či kozmické lúče majú tendenciu tieto molekuly ničiť. Nájsť ich na povrchu Marsu alebo v troskách asteroidov je preto dôkazom mimoriadnej odolnosti týchto štruktúr.

Chýbajúce články reťazca

Cieľom budúcich misií je nájsť zložitejšie látky, ako napríklad ribózu. Ak sa potvrdí jej prítomnosť, bude to jasný signál, že ingrediencie pre RNA – a teda aj potenciálny základ pre genetický kód – vznikajú ešte skôr, než vôbec zažiaria prvé hviezdy v novej sústave.

Zatiaľ čo rádioastronómovia „skenujú“ nebo na diaľku, viac ako 10 plánovaných alebo prebiehajúcich misií mieri priamo k asteroidom, aby priniesli vzorky späť na Zem. Každá takáto misia, ako napríklad čínska Tianwen-2, nás približuje k odpovedi na otázku, či je život vo vesmíre univerzálnym javom, alebo unikátnou zhodou náhod.

Fakt, že suroviny pre život sú „všade navôkol“, zvyšuje šance, že pri vhodných podmienkach sa proces vzniku života môže spustiť na viacerých miestach. Momentálne však máme potvrdenú len jednu adresu, na ktorej táto chémia skutočne „ožila“ – našu Zem. Hľadanie ďalších dôkazov preto zostáva jednou z najväčších vedeckých výziev súčasnosti.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda