V tomto texte boli použité materiály TASR.

Vyjadrenie premiéra Roberta Fica, že Slovensko „veterné parky nepotrebuje“, vyvolalo ostrú reakciu energetického sektora. Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) tvrdí, že vláda ignoruje ekonomickú realitu aj vývoj vo svete. Podľa asociácie totiž vietor a solár dnes nerastú preto, že sú „zelené“, ale preto, že patria medzi najlacnejšie zdroje novej elektriny.

SAPI reagovala na Ficove stredajšie slová, podľa ktorých Slovensko vzhľadom na svoj energetický mix a plány v jadrovej energetike nepotrebuje ďalší rozvoj veterných parkov. Premiér zároveň uviedol, že vláda si splní iba „administratívne povinnosti“ vyplývajúce z Plánu obnovy, no „touto cestou nepôjde“.

Energetici však tvrdia, že takýto postoj môže mať pre Slovensko citeľné ekonomické následky.

Veterné a solárne elektrárne sa dnes vo svete nestavajú preto, že sú zelené, ale preto, že patria medzi najlacnejšie zdroje novej elektriny. Krajiny, ktoré ich rozvíjajú, získavajú lacnejšiu energiu pre domácnosti aj priemysel,“ upozornil výkonný riaditeľ SAPI Ján Karaba.

Práve cena elektriny je pritom v Európe čoraz väčšou témou. Priemyselné podniky naprieč kontinentom čelia rastúcim nákladom a lacná energia sa stáva jedným z hlavných faktorov konkurencieschopnosti. Veterné a solárne elektrárne síce nedokážu zabezpečiť stabilitu siete samy o sebe, no v kombinácii s jadrom, vodou či akumuláciou výrazne znižujú závislosť od drahých dovážaných palív.

Spor už nie je o ekológiu. Ide o peniaze

Karaba vo svojej reakcii naznačil, že vláda sa na obnoviteľné zdroje stále pozerá najmä cez ideologickú optiku, zatiaľ čo väčšina Európy ich dnes rieši pragmaticky a ekonomicky.

Vo svete sa aj veterné elektrárne budujú podľa ich pozitívneho vplyvu na trhové ceny elektriny a zvyšovanie podielu domácich obnoviteľných zdrojov má prínos aj z pohľadu energetickej bezpečnosti a cien,“ uviedol.

Práve energetická bezpečnosť sa pritom po ruskej invázii na Ukrajinu stala jednou z hlavných tém celej EÚ. Viaceré krajiny sa snažia znižovať závislosť od dovozu plynu, uhlia či jadrového paliva a investujú do zdrojov, ktoré dokážu vyrábať elektrinu priamo doma.

Karaba preto upozorňuje, že diskusia o veterných elektrárňach už dávno nie je iba environmentálnou témou.

Ak vyrábame viac elektriny doma z vetra a slnka, menej peňazí odteká do zahraničia za dovážané palivá, či už je to plyn alebo jadrové palivo. To nie je len otázka ochrany životného prostredia, ale aj energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti ekonomiky,“ dodal.

Je to zároveň nepriamy odkaz na častý argument vlády, že Slovensko má vďaka jadru „excelentný energetický mix“. Hoci jadrová energetika tvorí základ slovenskej výroby elektriny, odborníci dlhodobo upozorňujú, že spoliehať sa prakticky na jediný dominantný zdroj je riskantné z pohľadu stability aj budúceho rastu spotreby.

Midjourney/Úprava redakcie

Jadrové elektrárne verzus vietor?

SAPI zároveň odmieta predstavu, že Slovensko si musí vyberať medzi jadrom a obnoviteľnými zdrojmi. Podľa asociácie budú krajiny budúcnosti potrebovať oboje.

Nie je potrebné vyberať si medzi jadrom a obnoviteľnými zdrojmi. Slovensko potrebuje oboje. Rozdiel je v tom, že veterné elektrárne dokážeme postaviť za niekoľko rokov, zatiaľ čo nový jadrový blok bude stáť miliardy eur a elektrinu z neho budeme využívať najskôr po roku 2040,“ vyhlásil Karaba.

Tento argument naráža na realitu veľkých jadrových projektov v Európe. Nové reaktory sa často predražujú a ich výstavba trvá výrazne dlhšie, než sa pôvodne plánovalo. Práve preto dnes viaceré štáty kombinujú rozvoj jadra s masívnymi investíciami do vetra a soláru.

Na Slovensku pritom dopyt po elektrine v budúcnosti pravdepodobne výrazne porastie. Dátové centrá, elektromobilita, tepelné čerpadlá aj nové fabriky budú potrebovať čoraz viac energie. Otázkou preto nie je iba to, či krajina dokáže elektrinu vyrábať lacno, ale aj to, či jej bude mať dostatok.

Tisíce pracovných miest

Asociácia upozorňuje aj na ďalší rozmer celej debaty: ekonomický rast a pracovné miesta. Podľa SAPI vláda pri kritike veterných parkov ignoruje fakt, že investície do obnoviteľných zdrojov môžu výrazne podporiť ekonomiku regiónov.

Už len splnenie záväzku voči EÚ v oblasti nových veterných elektrární, ktorý mimochodom schválila súčasná vláda, by do roku 2030 vytvorilo 15 000 pracovných miest. To je na úrovni jednej automobilky a jej subdodávateľov, a to bez dotácií či štátnej pomoci,“ upozornil Karaba.

Práve tento argument môže byť pre vládu problematický. Kabinet totiž v posledných mesiacoch opakovane hovorí o podpore priemyslu, investícií a rastu ekonomiky. Energetický sektor však tvrdí, že odmietanie vetra môže časť týchto príležitostí odsunúť do zahraničia.

Debata o veterných elektrárňach sa tak na Slovensku postupne mení z ekologického sporu na otázku ekonomiky, konkurencieschopnosti a budúcej ceny elektriny. A práve tam môže byť celý konflikt pre vládu podstatne nepríjemnejší než samotná diskusia o zelenej politike.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP