Energie zadarmo? Slováci húfne montujú solárne panely a tepelné čerpadlá, nie vždy sa to oplatí

V dobe, keď je možné mať na streche solárny panel a v každom novom projekte figuruje slovo zmena, sa stáva kombinácia tepelné čerpadlo plus fotovoltika takmer náboženským rituálom energetickej sebestačnosti. Pôsobí to logicky.

Elektrina z panelov poháňa tepelné čerpadlo, ktoré zo vzduchu, zeminy alebo vody vyrába teplo pre dom. Ale funguje to vždy a pre každého? A akú rolu pri tom hrajú dotácie, ktoré sú v praxi rozhodujúcim motorom dopytu?

Prečo sa tepelné čerpadlá a fotovoltika spájajú

Praktický dôvod kombinácie je jednoduchý. Tepelné čerpadlo spotrebuje elektrinu. Ak táto elektrina pochádza z vlastnej fotovoltiky, vlastníka poteší nižšia faktúra a lepší ekologický profil. Navyše, v átriách energetickej politiky sú práve dotácie a výhodné programy hlavným katalyzátorom, ktorý znižuje počiatočné investičné riziko.

No sú tu aj isté výhrady. Návratnosť investície závisí od typu čerpadla, od tepelnej straty domu, od ceny elektriny a od dostupnosti lacnej elektriny počas zimných mesiacov, keď slnko menej svieti. Európske analýzy a trhové správy ukazujú, že nasadenie oboch technológií naraz má zmysel najmä v lokalitách s vysokou cene energie a pri modernizáciách dobre zateplených budov.

Čísla, ktoré hovoria jasne

Na Slovensku sa trh s obnoviteľnými zdrojmi prudko mení. V roku 2024 pribudlo v inštalovanom výkone fotovoltiky približne 274 megawattov, čo posunulo celkovú inštalovanú kapacitu slnečných panelov cez hranicu gigawattu. Tento rast potvrdila Slovenská asociácia pre fotovoltický priemysel.

Súčasne rok 2024 priniesol rekord v predaji tepelných čerpadiel, keď sa predalo 14 515 kusov, čo predstavuje medziročný nárast a výraznú zmenu v skladbe typov inštalácií, pričom prudko stúpla kategória vzduch vzduch.

Ak sa pozrieme hlbšie do štatistík, JRC uvádzal, že ešte v roku 2022 bolo na Slovensku evidovaných približne 44 500 tepelných čerpadiel, pričom vtedy predaj medziročne výrazne narástol. To znamená, že trh od tej doby výrazne zrýchlil a štruktúra inštalácií sa mení z dlhodobo preferovaných typov na lacnejšie a rýchlejšie nasaditeľné riešenia v komerčnej aj rezidenčnej sfére.

Dotácie u nás a u susedov

Na Slovensku je dnes najviditeľnejší nástroj podpory projekt Zelená domácnostiam, ktorý disponuje sumou vyše 107,7 milióna eur z Programu Slovensko a ponúka príspevky na fotovoltiku a tepelné čerpadlá. Program umožňuje pokryť až 50 percent oprávnených výdavkov bežných domácností, pričom pre nízkopríjmové domácnosti existuje možnosť zvýhodnenia až do výšky 90 percent.

Konkrétne sadzby pre rodinné domy sa pohybujú v radoch tisícok eur podľa typu zariadenia, príspevok na tepelné čerpadlá môže dosiahnuť niekoľko tisíc eur. Dôležité je tiež uviesť, že v praxi už štátne prostriedky vykazujú veľký tlak dopytu, niektoré výzvy sú už čiastočne vyčerpané alebo regionálne limitované.

Unsplash/Bill Mead/Zelená Domácnostiam/Screenshot/FonTech

Porovnanie so zahraničím nám odhalí veľmi rozdielne prístupy. Česká republika má dlhodobú a veľmi rozsiahlu schému Nová zelená úsporám, ktorá podporila desaťtisíce projektov a vyplatila stovky miliónov korún.

Nemecko cez KfW a federálne programy ponúka príspevky, ktoré môžu predstavovať až 30 percent oprávnených nákladov pri modernizáciách a v niektorých prípadoch ďalšie bonusy.

Rakúsko uvoľňuje ešte štedrejšie sumy pre niektoré typy tepelných čerpadiel, v závislosti od technológie môže ísť o sumy aj desiatok tisíc eur.

Úskalia kombinácie fotovoltika + tepelné čerpadlo

Praktické problémy sú tri. Prvý je sezónna zhoda výroby a potreby. Fotovoltika má najväčší výkon v lete, keď sú náklady na vykurovanie minimálne. Bez veľkých batérií alebo sieťovej arbitráže teda nie vždy naplníš zimné nároky teplom z čerpadla priamo z vlastnej výroby.

Druhý je cena a dostupnosť inštalatérov. Rýchly nárast dopytu stlačil trh a nedostatok kvalifikovaných montérov zvyšuje termíny a ceny. Tretí je regulačné riziko, keď štátne dotácie, ktoré dvíhajú dopyt, sú premenlivé a regionálne obmedzené. V slovenskom kontexte k tomu treba pripočítať aj fakt, že cenová politika a zastropovanie energie menia ekonomickú motiváciu investovať bez ohľadu na ekologický rozmer.

Unsplash/ChatGPT

Čo z toho plynie pre majiteľa domu a pre štát

Ak si majiteľom dobre zatepleného domu a máš možnosť využiť podporu z programu Zelená domácnostiam, kombinácia fotovoltika a tepelné čerpadlo môže byť veľmi rozumnou voľbou, ktorá zlepší energetickú sebestačnosť a zníži prevádzkové náklady. Ak však bývaš v staršom dome bez komplexnej rekonštrukcie a bez prístupu k dostatočnej ploche pre batériu, rentabilita nemusí byť pre vás automatická.

Z pohľadu štátu a energetickej politiky je jasné, že dotácie urýchľujú transformáciu, no zároveň vytvárajú bublinu dopytu, ktorá bez postupného zlepšenia sieťovej infraštruktúry a podpory skladovania energie nemusí viesť k optimálnemu využitiu dostupných zdrojov.

Verdikt: ideálna kombinácia alebo precenený trend?

Nie je to čierno biele. Pre mnoho domácností a predovšetkým pre komerčné subjekty je dnes kombinácia fotovoltika a tepelné čerpadlo logickým krokom, poháňaným dotáciami a zmysluplnou technológiou.

Pre iných ide o premrštenú investíciu, ak sa rozhodnú bez komplexného posúdenia energetickej náročnosti domu a bez pochopenia sezónnych limitov slnečnej výroby. Slovensko zažíva prudký rast oboch segmentov, podložený štátnymi programami, no budúci úspech bude závisieť na tom, či dokáže systém dotácií stimulovať nie len nárast počtu inštalácií, ale aj kvalitu, systémové riešenia a rozšírenie batérií alebo flexibilného účtovania elektriny.

Ak chceš vedieť, či sa ti to oplatí, dôležité sú tri údaje: miera zateplenia domu, typ a spotreba energie a dostupnosť dotácie. Bez týchto čísel zostáva odpoveď iba polopravdou.

Čítajte viac z kategórie: Novinky