Keď sa povie dobývanie vesmíru v 20. storočí, väčšine z nás sa automaticky vybavia zasnežené ruské stepi a kremeľské hviezdy. Prvenstvá ako Sputnik, Lajka či Gagarin si svet zvykol dekády spájať s Moskvou. Lenže pod nánosmi politickej propagandy tlmene duneli motory, ktoré nevznikali v Rusku, a v rysovacích doskách boli zapichnuté ceruzky mužov, ktorých rodiskom bola Ukrajina. Ak by sme zo sovietskeho vesmírneho úspechu retrospektívne odstránili ukrajinský príspevok, červená vlajka by pravdepodobne nikdy neopustila husté vrstvy zemskej atmosféry.

Od Kyjeva cez Charkov až po vtedy prísne tajné „raketové mesto“ Dnipro sa tiahla línia technického génia, ktorá držala Sovietsky zväz v čele vesmírnych pretekov. Práve tu sa formovala identita Sergeja Koroľova, „otca kozmonautiky“, ktorého meno bolo štátnym tajomstvom až do jeho smrti. Neboli to však len jednotlivci. Ukrajina bola priemyselným a intelektuálnym jadrom impéria. V Dnipre sa kuli najvýkonnejšie rakety sveta a v Charkove vznikali komplexné riadiace systémy, ktoré ako digitálna nervová sústava oživovali mŕtve kusy kovu na obežnej dráhe.

V tomto článku sa ponoríme do fascinujúcej histórie, kde sa ukrajinská precíznosť stretávala s neobmedzenými ambíciami veľmoci. Pozrieme sa na technické detaily nosičov, ktoré prepísali dejiny, a zistíme, prečo je aj dnešná ruská kozmonautika bez svojho niekdajšieho partnera len tieňom svojej minulej slávy.

Kľúčové osobnosti prišli z Ukrajiny

Dejepisné knihy vysvetľujúce sovietsky vesmírny program zvyčajne predostierajú obraz monolitu riadeného z Moskvy. Ak sa však pozrieš na rodné listy a akademické pozadie mužov, ktorí tento kolos poháňali vpred, zistíš, že skutočné centrum intelektuálnej gravitácie ležalo oveľa južnejšie. Bez ukrajinských mozgov by sa legendárne preteky o Mesiac pravdepodobne skončili skôr, než by vôbec začali.

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda