Vojna na Ukrajine prepísala takmer všetky moderné vojenské príručky, no jednu starú pravdu potvrdila s brutálnou presnosťou: delostrelectvo je vo vojne stále kľúčové. V tomto konflikte, ktorý sa zmenil na intenzívny delostrelecký duel a zákopové boje miestami koncepčne pripomínajúce Prvú svetovú vojnu, hrajú kľúčovú úlohu západné systémy, ktoré svojou presnosťou a dostrelom prekonávajú sovietsku techniku. Medzi najvýraznejšie postavy tohto divadla patria dvaja európski ťažkotonážnici, reprezentujúci odlišné inžinierske filozofie: nemecká húfnica Panzerhaubitze 2000 (PzH 2000) a francúzsky systém CAESAR.

Na jednej strane stojí nemecký „oceľový kolos“. PzH 2000 je stelesnením maximálnej ochrany, automatizácie a ničivej palebnej sily na pásovom podvozku, schopný vystreliť salvu granátov a zmiznúť skôr, než dopadnú na cieľ. Proti nemu stojí francúzsky CAESAR, ktorý vsádza na kartu extrémnej mobility. Je to „chirurg na kolesách“, keďže je ľahký, rýchly a smrtonosne presný systém, ktorý dokáže operovať v teréne s agilitou, o akej sa pásovým vozidlám môže len snívať.

Ktorý prístup je však v podmienkach modernej vojny efektívnejší? Je lepšie mať hrubý pancier a pásy, alebo byť rýchly a nenápadný cieľ? V tomto článku sa pozrieme pod kapotu oboch strojov, porovnáme ich technické parametre, no predovšetkým analyzujeme ich reálne nasadenie pri obrane Ukrajiny. Zistíme, ktorý z týchto systémov sa lepšie adaptoval na drsné podmienky východného frontu a prečo sú práve tieto dve zbrane nočnou morou pre ruské okupačné sily.

Francúzsky zázrak odoláva ruskej agresii

Čítaj viac z kategórie: Vojenské technológie

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP