Vedci objavili mimoriadne bohaté fosílne nálezisko na arktickom ostrove Spitsbergen v súostroví Svalbard, ktoré pochádza z obdobia približne pred 249 miliónmi rokov. Nájdených bolo viac než 30 000 kusov fosílií, rôzne zuby, kosti, šupiny rýb a dokonca koprolity (fosilizované výkaly), ktoré pochádzajú od rozsiahlej škály morských organizmov: plazov, obojživelníkov, kostnatých rýb a žralokov.

Zásadným významom nového objavu je fakt, že spochybňuje doterajší názor na tempo obnovy života v moriach po tzv. „Veľkom vymieraní“ pred približne 252 miliónmi rokov, ktoré vymazalo viac ako 90 % morských druhov.

Podľa analýzy výskumníkov publikovanej vo vedeckom časopise Science, už približne 3 milióny rokov po tomto masovom vyhynutí bol etablovaný bohatý morský ekosystém s komplexnými potravinovými sieťami a rôznorodou faunou. Ranná obnova riasových ekosystémov naznačuje, že proces regenerácie o najväčšej kríze v dejinách Zeme bol oveľa rýchlejší, než sme si doteraz mysleli.

V evolučných predstavách sa ľudia mýlili

Fosílie zo Spitsbergenu boli uložené v sedimentárnych vrstvách, ktoré kedysi tvorili bahno dna pravekého mora pri okraji obrovského superoceánu Panthalassa.

Vedci prišli s odhadom, že táto kosť-ložisť (bone-bed) vznikla v relatívne krátkom geologickom čase, čo naznačuje veľmi rýchlu obnovu morského života. Nájdené boli rôzne veľkostné stupne tvárou v tvár dravcom. Našli menšie plazy loviace hlavonožce, ale aj obrovské morské plazy s dĺžkou presahujúcou päť metrov.

Gemini

Doteraz prevládalo presvedčenie, že po veľkom vymieraní (End-Permian mass extinction) trvalo približne 8 miliónov rokov, kým sa morské ekosystémy úplne zotavili a vytvorili stabilné potravinové siete. Najnovšie dôkazy však ukazujú, že proces bol výrazne rýchlejší.

Zvlášť zaujímavé je, že pôvod morských plazov a obojživelníkov prispôsobených životu v otvorených oceánoch môže byť omnoho starší, než sa dovtedy myslelo. Tieto skupiny mohli začať experimentovať s voľným oceánom ešte pred samotným masovým vymieraním.

Zem sa po katastrofe oživuje rýchlo

Objav zo Spitsbergenu ponúka nové východiská pre pochopenie dynamiky zotavovania biosféry po klimatických a environmentálnych katastrofách. Rýchlosť, s akou sa ekosystémy obnovili, ukazuje, že živé systémy dokázali reagovať pružnejšie, než sa predpokladalo. Zároveň to znamená, že procesy adaptácie, invázie nových ekologických nika a vývoj dravých foriem mohli prebiehať skôr, než sa doteraz verilo.

V období druhohôr na Zemi dominovali dinosaury. Na konci vrchnej kriedy, pred 66 miliónmi rokov, vyhynuli. Pixabay

Pre vedcov to znamená potrebu prehodnotiť tempo evolučných zmien a modely obnovy po vyhynutí. Nálezy z tohto miesta sa stávajú referenčným bodom pre porovnanie s ďalšími obdobnými udalosťami v geologickej histórii Zeme.

Ak zoberieme do úvahy celý súbor dôkazov, nález z ostrova Spitsbergen poukazuje na to, že komplexné morská spoločenstvá, vrátane špecializovaných dravcov, sa vrátili a rozvinuli relatívne rýchlo po najväčšej biotickej kríze v histórii Zeme. To mení náš pohľad na to, ako vyzeral život krátko po katastrofických udalostiach a otvára nové otázky o tom, ako sa adaptovali suchozemské formy života na plne oceánske prostredie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky