Mesiac sa správa zvláštne a vedci už vedia prečo. Našli jeden z najzvláštnejších javov v slnečnej sústave
Mesiac ukrýva aj po desaťročiach výskumu mnohé záhady. Jednou z nich je zvláštny, asymetrický prachový oblak, ktorý ho obklopuje a neustále sa prikláňa k strane otočenej k Slnku. Nová štúdia vedcov z viacerých univerzít teraz prináša prekvapivé vysvetlenie: za túto nerovnováhu môže extrémny rozdiel medzi dennými a nočnými teplotami na Mesiaci. Na tému upozornil portál Live Science.
Povrch Mesiaca pokrýva sivý prach a drobné úlomky hornín známe ako regolit. Táto vrstva vzniká v dôsledku neustáleho bombardovania mikrometeoroidmi. Ide o drobné kúsky hornín, ktoré vo vesmíre vznikajú pri kolíziách asteroidov či komét. Na rozdiel od Zeme, Mesiac nemá atmosféru, ktorá by tieto častice spálila ešte pred dopadom, preto je jeho povrch každý deň zasiahnutý niekoľkými tonami mikrometeoroidov. Tieto nárazy rozomieľajú povrchové horniny na jemný prach a zároveň časť tohto materiálu vynášajú vysoko nad mesačný povrch.
V roku 2015 vedci objavili, že tieto procesy vytvárajú tenučký oblak prachu, ktorý siaha stovky kilometrov nad Mesiac. „Maximálna hustota, ktorú sme namerali, bola len 0,004 častice na meter kubický, čo zodpovedá štyrom zrnkám prachu v sile na obilie,“ uviedol pre portál Live Science Sébastien Verkercke, postdoktorand z francúzskej vesmírnej agentúry CNES a hlavný autor novej štúdie.
Napriek tomu, že oblak je veľmi riedky a neviditeľný voľným okom, má pozoruhodnú vlastnosť: nie je symetrický. Nad osvetlenou stranou Mesiaca sa vznáša viac prachu než nad temnou stranou. Najhustejší je pritom na línii, ktorá oddeľuje deň od noci.

Extrémne teploty ako kľúč k záhade
Pôvodní objavitelia oblaku pripisovali jeho asymetriu tomu, že niektoré skupiny mikrometeoroidov dopadajú častejšie na dennej strane Mesiaca. Verkerckeho tím však upozornil na iný faktor: teplotu. Mesačný deň prináša neznesiteľné horúčavy, ktoré výrazne presahujú teploty na najhorúcejších miestach Zeme, zatiaľ čo mesačná noc je niekoľkonásobne chladnejšia než priemer Antarktídy. Tento extrémny teplotný rozdiel, ktorý môže dosahovať až 285 stupňov Celzia, podnietil vedcov preskúmať, či práve on nespôsobuje sklon oblaku k slnečnej strane.
Na overenie hypotézy použili detailné počítačové modely. Simulovali dopady mikrometeoroidov veľkosti ľudského vlasu na mesačný povrch zahriaty na 112 °C a ochladený na –183 °C, čo sú teploty zodpovedajúce bežným denným a predúsvitovým podmienkam. „Každé zrniečko prachu, ktoré sa po náraze uvoľní, sme sledovali samostatne, aby sme určili, ako sa rozptýli v priestore,“ vysvetlil Verkercke.

Viac prachu cez deň než v noci
Výsledky modelov ukázali, že povrch Mesiaca sa správa odlišne podľa svojej kompaktnosti. „Nadýchanejšie“ vrstvy regolitu tlmia nárazy a vyhadzujú menej prachu, zatiaľ čo pevnejšie časti produkujú väčšie množstvo jemných častíc. Zároveň sa ukázalo, že meteoroidy dopadajúce počas dňa vynášajú do výšky o 6 až 8 % viac prachu ako tie, ktoré zasiahnu chladnú nočnú stranu. Väčší podiel týchto zrniek má pritom dostatočnú energiu, aby sa dostal až do výšok, kde ich dokážu zachytiť satelity. Práve tento jav vysvetľuje, prečo je prachový oblak hustejší nad osvetlenou stranou Mesiaca.
Štúdia publikovaná 15. októbra v Journal of Geophysical Research: Planets tak prináša prvé fyzikálne vysvetlenie zvláštnej asymetrie, ktorú vedci pozorujú už takmer desaťročie. Tím teraz plánuje rozšíriť výskum aj na iné telesá slnečnej sústavy, ktoré čelia podobným dopadom mikrometeoroidov. „Obzvlášť zaujímavým kandidátom je Merkúr,“ dodáva Verkercke. „Jeho teploty sú ešte vyššie než na Mesiaci, takže by sme tam mali pozorovať ešte výraznejšiu nerovnováhu prachového oblaku.“
Na potvrdenie tejto teórie si však budeme musieť ešte počkať. Overiť by ju mohla až európsko-japonská misia BepiColombo, ktorá smeruje práve k Merkúru.
Čítajte viac z kategórie: Novinky
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú

Iba dva filmy sa v 2026 sledovali viac. Katastrofický film Netflixu ohúril masy

Mimozemský život zanecháva stopy. Vedci konečne vedia, ako ich hľadať

S Teslou uviazol v najsuchšom údolí na svete, zachránilo ho to, o čom spaľováky len snívajú

Vedci dokázali zastaviť starnutie. Našli vec, vďaka ktorej budú ľudia žiť oveľa dlhšie

Elektromobily sú už lacnejšie ako spaľováky. Európsky štát využil prefíkanú taktiku
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Zarába 12 900 € mesačne a nemá ani občiansky. Evan kráča v stopách geniálneho brata, prezradil „recept na úspech“

AI pokorila záhadu vedcov: Za 80 hodín zvládla to, s čím si ľudia nevedeli poradiť celú dekádu

Iránske eso v rukáve: „Krompáčová hora“ sa stáva jedným z najväčších problémov amerických plánov

Ruské elity strácajú trpezlivosť s Vladimirom Putinom. Črtajú sa scenáre, ktoré môžu zmeniť smerovanie krajiny

Modré svetlo z mobilov možno nie je problém. Vedci vyvrátili mýtus, ktorý stvoril miliardový biznis
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- Nemci to dokázali. Palivo budúcnosti bude žrať menej energie a výrazne zlacnie
- Akčná legenda je späť. Netflix ukazuje najväčší seriál apríla, príde už o pár dní
- Na toto sme čakali 4 roky. Najväčší akčný hit 2022 sa vráti a nemohlo to dopadnúť lepšie
- Vedci po 50 rokoch potvrdili šialenú predpoveď. V svetle sa pohybuje niečo rýchlejšie než ono samo
- Neďaleko Slovenska dorazilo 700 ton rádioaktívneho odpadu. Štát nevie, kde ho má umiestniť
-
- Na toto sme čakali 4 roky. Najväčší akčný hit 2022 sa vráti a nemohlo to dopadnúť lepšie
- Vedci po 50 rokoch potvrdili šialenú predpoveď. V svetle sa pohybuje niečo rýchlejšie než ono samo
- Nemci to dokázali. Palivo budúcnosti bude žrať menej energie a výrazne zlacnie
- Neďaleko Slovenska dorazilo 700 ton rádioaktívneho odpadu. Štát nevie, kde ho má umiestniť
- Akčná legenda je späť. Netflix ukazuje najväčší seriál apríla, príde už o pár dní
-
- Najväčší film 2025 je konečne online aj s dabingom. Jedna vec ľudí určite nepoteší
- Neďaleko Slovenska dorazilo 700 ton rádioaktívneho odpadu. Štát nevie, kde ho má umiestniť
- Našli obrovské ložisko plynu so zásobami až 56,6 miliardy m³. Môže vytrhnúť Európu z krízy
- Zožerie 400 litrov nafty na kilometer. Najťažšie vozidlo planéty slúži NASA už 60 rokov
- Číňania sa postavili proti elektromobilom: Sú ťažké, spásu vidia v prekvapujúcom palive
Zaplatíš, no hru si po rokoch nezahráš. Hráči v EÚ rozbehli boj proti praktikám veľkých firiem
Zbrane, vesmír aj kybernetika: Európska únia bude spolupracovať s ázijskou veľmocou
Absurdita v slovenskom zákone brzdí farmárov. Na poliach nám unikajú peniaze aj lacná elektrina
Alarmujúca správa pre Slovensko: Zlyhávame v dôležitej energetickej oblasti
Ceny sa zdvojnásobili a hrozí najhoršie. Európe dochádza kľúčové palivo, varuje nemecký minister
Prezident zastavil zákon o kryptomenách, Poľsku sa nepodarilo prelomiť jeho veto
Lufthansa ruší stovky letov, situáca komplikuje prevádzku leteckej dopravy
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Zarába 12 900 € mesačne a nemá ani občiansky. Evan kráča v stopách geniálneho brata, prezradil „recept na úspech“

AI pokorila záhadu vedcov: Za 80 hodín zvládla to, s čím si ľudia nevedeli poradiť celú dekádu

Iránske eso v rukáve: „Krompáčová hora“ sa stáva jedným z najväčších problémov amerických plánov

Ruské elity strácajú trpezlivosť s Vladimirom Putinom. Črtajú sa scenáre, ktoré môžu zmeniť smerovanie krajiny

